Mnoho Slovákov považuje chronické choroby za nevyhnutnú súčasť starnutia, čo vedie k nízkej ochote meniť svoj životný štýl. Spoliehajú sa na zdravotný systém, ktorý je však čoraz preťaženejší. Súčasné zdravotníctvo sa zameriava viac na liečbu následkov chorôb než na prevenciu, čím sa len prehlbuje problém chradnúcej populácie.
Nízke povedomie o zdraví, nesprávne kultúrne návyky a zanedbaná prevencia spôsobujú, že Slováci dosahujú v rámci OECD najnižšie očakávané dožitie. Podľa štatistík sa slovenskí muži vo veku 65 rokov dožijú v priemere ešte 13 rokov, ženy 17 rokov. Toto znepokojivé postavenie je výsledkom životného štýlu, ktorý výrazne ovplyvňuje zdravotný stav obyvateľstva.
V súčasnosti sa do kritického veku dostávajú silné ročníky narodené v rokoch 1975 až 1985. Kritický vek je polovica piatej dekády, kedy prichádza k prvému veľkému zlomu v zdraví človeka, ukázala najnovšia štúdia Stanfordskej Univerzity.
K významnému zhoršeniu zdravia dochádza náhle, nie postupne. Podľa štúdie až 80 percent sledovaných zdravotných parametrov sa zhoršuje v dvoch obdobiach života: okolo 44. roku a následne v 60. rokoch. U mladších ľudí sa prejavuje zhoršeným metabolizmom alkoholu, kávy a tukov, neskôr aj cukrov, čo vedie k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení a rakoviny.
Ženy v tomto období zažívajú menopauzu, no prekvapivé je, že výrazné zmeny nastávajú aj u mužov, ktorí strácajú silu a kondíciu a čelia zvyšujúcemu sa počtu zdravotných problémov. Michael Snyder, spolutvorca štúdie, odporúča v tomto kritickom veku upraviť životný štýl. Zmeny v stravovaní a cvičení môžu zmierniť negatívne metabolické procesy a výrazne zlepšiť zdravotný stav.
Viaceré štúdie potvrdzujú, že štyri jednoduché zmeny životného štýlu môžu nielen predĺžiť život, ale aj zlepšiť jeho kvalitu tým, že minimalizujú riziko chronických ochorení.
