Ázijský Hitler, krvavý prízrak
Vyrástol v rodine prosperujúcich farmárov, na štúdiách vo Francúzsku sa však z neho stal komunista. Po návrate do rodnej Kambodže sa stal tvorcom ultraľavicového genocídneho režimu, ktorému na vraždených poliach v rokoch 1976 až 1979 padlo za obeť jeden až tri milióny ľudí. Jeden z plejády najväčších masových tyranov 20. storočia Pol Pot zomrel vo svojich 72 rokoch 15. apríla 1998, teda pred 20 rokmi.
Pol Pot Zdroj: SITA / AP
Masový vrah navždy zostane ázijským Adolfom Hitlerom, kambodžským mučiteľom či krvavým prízrakom. Väčšina obetí jeho režimu bola popravená, iní zomreli v dôsledku hladomoru či chorôb.
Keď sa v roku 1976 oficiálne stal predsedom vlády, budoval okolo seba mýtus veľkého bojovníka. Vyhlásil „Rok nula“, zrušil čas aj peniaze. Začal represie proti inteligencii, zlikvidoval školstvo, nechal vraždiť učiteľov aj lekárov, budhistických mníchov aj umelcov. Obyvateľstvo vyhnal z miest na dediny a sústredil ich do poľnohospodárskych komún a akýkoľvek odpor trestal smrťou. Rodiny rozdelil – ženy a muži žili v oddelených kolektívoch. Podľa odhadov počas jeho takmer štvorročného panovania bol zavraždený približne každý ôsmy Kambodžan.
P. Pot sa do konca svojho života cítil nevinný a mal podľa vlastného vyjadrenia čisté svedomie. Tvrdil, že v čase jeho vlády zahynulo iba niekoľko tisíc ľudí a aj to vtedy, keď sa úradníci „dopustili určitých chýb“.
Po príčinách a dôsledkoch tejto genocídy, ako aj po dôvodoch, čo sa to porobilo s človekom, ktorý študoval v Paríži, miloval futbal a romantickú poéziu, pátral aj švédsky novinár a spisovateľ Peter Fröberg Idling. Svoje postrehy zhrnul v knihe Pol Potov úsmev.
Zdroj: Martinus.sk
Brexitový realitný boom
Francúzske mestečko Eymet obľubujú Briti už dlho, v posledných mesiacoch však záujem ľudí z Britských ostrovov o túto lokalitu na juhozápade Francúzska prekvapil aj tamojších realitných maklérov. Obec so stredovekým opevnením a asi s 2 600 obyvateľmi zažíval príval britských záujemcov, ktorí si chcú kúpiť nehnuteľnosť. Nečakaný realitný boom začal v predvečer brexitu a najmä mladí Briti sa túžia presťahovať skôr, než bude neskoro, poznamenáva denník The Guardian.
Bývanie v okolí Bergeracu dlhodobo láka Britov, oceňujú to, že tam často svieti slnko a pritom tam nie je úplné teplo. Nával potenciálnych kupcov registrujú viaceré kancelárie, prichádzajú s hotovosťou pripravení okamžite kupovať.
„Všetci Briti, ktorí niekedy chceli bývať v pevninskej Európe a nič pre to neurobili, ako by sa všetci teraz naraz zobudili a povedali si, že keď to neurobia teraz, potom sa to nestane už nikdy,“ komentujú niektorí Briti.
Zdroj: SITA / AP
Práčky za miliardy
Majitelia 60-tisíc veľkých nákladných lodí v súčasnosti riešia dilemu za miliardy dolárov – začnú nakupovať palivo s čistejším spaľovaním, alebo investujú do zariadenia, ktoré prečistí výfukový materiál predtým, než opustí loď?
Dodatočné vybavenie jednej lode výfukovým systémom, ktorý zachytáva síru a ktorú prezývajú práčka, stojí až desať miliónov dolárov. Čistejšie palivá sú zase o 55 percent drahšie než tie bežne používané. Dôvodom núteného rozhodnutia sú prísnejšie emisné pravidlá, ktoré majú vstúpiť do platnosti v roku 2020.
Dánska spoločnosť Maersk Line, ktorá je najväčším svetovým prevádzkovateľom kontajnerovej dopravy, poznamenáva, že nákup „práčok“ je ako postaviť malú rafinériu na desiatkach tisíc plavidlách, čo podľa nich nie je príliš rozumný spôsob, ako veci riešiť. Okrem toho prínos lodných práčok pre životné prostredie stále nie je jasný.
Zariadenie pripomína malú rafinériu. Prechádzajú ním splodiny z motora, ktoré sa miesia s vodou. Tá rozpúšťa oxidy síry predtým, ako upravené výpary odchádzajú lodným komínom. V závislosti od systému sa použitá voda následne uvoľní do mora, alebo sa vyčistí a znova použije. Viac si o dileme môžete prečítať v denníku The Wall Street Journal.
Zdroj: SITA / AP
