Nie ideológia, ale peniaze
Na rozdiel od európskej mládeže, ktorá sa dala naverbovať cez sociálne siete, nie sú mladí Tunisania natoľko ideologicky zameraní na heroický boj proti nevercom, ale ide im predovšetkým o peniaze. Islamský štát platí za každého nového bojovníka od tisíc do tritisíc dolárov.
V Tunisku sa po Arabskej jari rozpadla ekonomika a nezamestnanosť mladých dosahuje podľa dát OECD až 40 percent (na juhu alebo predmestí hlavného mesta Tunis je to až 50 percent). „Ide o skutočnú sociálnu tragédiu, ktorú je naliehavo potrebné riešiť,“ uvádza správa OECD z minulého týždňa.
Nezamestnanosť mladých ľudí v Tunisku Zdroj: OECD
Ak mladý človek vyjde zo školy, má mizivú šancu sa zamestnať - až pätina mladých ľudí hľadanie práce vzdala. Ranná demokracia v nich vyvoláva pocit, že ide o nefunkčný systém, ktorý ich izoluje a nevšíma si ich. Radikálna alternatíva Islamského štátu je jednoduchšia a lákavejšia. Druhou možnosťou, ktorú si zvolia, je ilegálne sa dopraviť loďou do Európy – buď sa utopia alebo ich zastavia na talianskom území pri ostrove Lampedusa.
„ISIS je jedinou šancou, ako dosiahnuť sociálnu spravodlivosť, pretože dokáže zahrnúť aj bohaté ropné monarchie,“ povedal vlani mladý Tunisan Mourad v reportáži denníka The New York Times. Mourad má síce vysokoškolský diplom, ale nevie si nájsť prácu.
V prostredí, ktoré je mimoriadne náchylné veriť konšpiráciám, pritom nikto z desiatok respondentov, ktorých oslovil reportér David Kirkpatrick, neveril, že Islamský štát stojí za vyvražďovaním a podrezáva hlavy zajatcom. „Je to vymyslené, vyrobené západom,“ odpovedal 28-ročný taxikár Amar Msalmi.
„Zdá sa, že každý pod 30 rokov pozná niekoho, kto odišiel bojovať do Iraku a Sýrie alebo pozná niekoho, kto tak zomrel,“ skonštatoval reportér. Kým sa nezlepší ekonomika, extrémizmus sa v krajine nevyplieni. Čakať ale, že desaťročiami skorumpovaný systém sa cez noc zlepší, by bolo naivné prianie.
Politická nestabilita a nezamestnanosť
Tunisko je poznačené dlhodobou politickou nestabilitou - od roku 2011 sa v krajine vystriedalo päť vlád. Hospodárstvo rastie takmer stabilne od roku 2012 o dve percentá, ale spomalenie Európy a deflácia im zahatili dosahovať rasty okolo šiestich percent, na ktoré bolo Tunisko zvyknuté pred revolúciou.
Nižší rast spôsobil aj pokles zamestnanosti, hoci oficiálna nezamestnanosť sa pohybuje „len“ okolo 15 percent. Ide o formálne číslo, keďže predošlé vlády neriešili vysokú nezamestnanosť reformami trhu práce, ale zvyšovali počty štátnych úradníkov. Keď prišli protesty, tak zvýšili platy úradníkom až o štvornásobok.
Štátny dlh napriek bohatstvám v podobe ropy a fosfátov sa zvýšil z úrovne 32 na 50 percent HDP. Obrovským problémom sú daňové úniky a po revolúcii rozmach šedej ekonomiky, kde sa podľa denníka The Financial Times pohybuje 40 percent hospodárstva africkej krajiny.
Achilovou pätou Tuniska je cestovný ruch. Aktuálny teroristický útok môže nadchádzajúcu turistickú sezónu narušiť. V turizme pracuje až 400-tisíc ľudí a príjmy z neho tvoria približne sedem percent HDP krajiny.
Štatistiky (aj bez teroristických útokov) sa zhoršili. Kým v januári 2010 prišlo do krajiny necelých 380-tisíc dovolenkárov, tento rok ich bolo o desatinu menej. Oproti minulému roku sa prepadli až o 16 percent.
Na prilákanie turistov Tunisania využívajú sociálne siete a k promu im pomohlo aj virálne video na Youtube, ktoré si pozreli už vyše dve milióny divákov.
