Ukrajinský jantár
Oblasť, ktorá bola predtým bohatá na lesy, sa zmenila na mesačnú krajinu s močiarmi a obrovskými dierami. To sú dôkazy činnosti stoviek nelegálnych jantárových „zlatokopov“ na severozápade Ukrajiny.
Ukrajina má po Rusku druhé najväčšie zásoby jantáru na svete a predstavuje 30 až 40 percent svetovej produkcie. V oblastiach Žytomyr, Rivne a vo volynskej oblasti sa nachádza aj 15-tisíc ton jantáru.
Jantár je priesvitná živica, ktorá tvrdla milióny rokov a ktorej farba väčšinou prechádza z temnej žltej do sýtohnedej. Používa sa hlavne na výrobu šperkov.
V posledných rokoch cena jantáru vzrástla na štvornásobok v súvislosti so zvýšeným dopytom v Číne. To podporilo nelegálnu ťažbu, ktorá má veľmi negatívne vplyvy na životné prostredie ukrajinskej prírody. Legálne sa v krajine v roku 2015 vyťažili štyri tony jantáru, nelegálna produkcia predstavuje okolo 120 až 300 ton.
Baníci používajú silné, podomácky vyrobené pumpy a široké hadice, ktorými púšťajú vodu do zeme až do hĺbky desať metrov. Tak sa na povrch dostane zmes hliny, piesku a kameňov, z ktorej nakoniec získavajú jantár. Táto metóda však spôsobuje eróziu pôdy do takej miery, že na nej nemôžu už rásť stromy. Prirodzene, ťažiarov priťahuje rýchly zárobok. Viac si môžete prečítať v reportáži magazínu National Geographic.
The World je späť?
Dubajský projekt z roku 2003 mal byť exkluzívnym morským strediskom pre filmové hviezdy, ľudí z kráľovských rodín a pre svetových magnátov. Umelé súostrovie s názvom The World s 300 ostrovmi sa nedokončené nachádza niekoľko kilometrov od pobrežia.
Cena jedného ostrova sa mala pohybovať od 15 do 50 miliónov dolárov, svoje miesto si už vyberal britský podnikateľ a investor Richard Branson či známy módny návrhár Karl Lagerfeld.
Po piatich rokoch „terraformovania“ a bagrovania miliónov kubických metrov nahromadeného piesku a hornín prišla v roku 2008 kríza. Luxusno-fantastická vízia zostala dokončená len na papieroch a s niekoľkomiliardovými dlhmi na krku.
Podľa portálu The Guardian sa však po desiatich rokoch na ostrovoch, ktoré majú symbolizovať jednotlivé krajiny sveta, niečo deje a je tam rušno. V dlhej (a kritickej reportáži) britský denník opisuje presuny piesku nákladiakmi, základy nových hotelov či víl aj prehliadky na motorových člnoch. Projekt The World tak podľa neho znova ožíva a chystá ešte ambicióznejšie plány ako predtým, ktoré napríklad počítajú s celoročným snehom.
Zdroj: SITA / AP
Duchovia verzus zombie
Ekonóm Lant Pritchett rozvíja teóriu optimálnej populácie v regiónoch a pripomína nám dva neoficiálne ekonomické termíny – regióny duchov a zombie regióny.
Tvrdí, že ak sa kvôli technologickým zmenám, extrémnym politickým náladám či iným faktorom náhle zníži počet ponúkaných pracovných miest v regióne a práceschopní ľudia majú možnosť migrovať do iných regiónov, po ich masívnejšom odchode sa ich región mení na región duchov. Stáva sa tak len tieňom svojej bývalej prosperity, ale stále dokáže relatívne fungovať.
Ak kvôli rovnakým zmenám, meniacim sa náladám a iným faktorom v regióne pretrváva veľké znižovanie dopytu po pracovnej sile a zároveň práceschopní ľudia nemajú kam ísť, alebo jednoducho ani nemôžu, napríklad kvôli režimu, uzavretým hraniciam či silnému lokálpatriotizmu, ide o zombie región, lebo hoci je jeho ekonomika mŕtva, ľudia sú viac-menej nútení v nej žiť ďalej.
Názory, príklady a postrehy o migrácii v rámci regiónov, o umierajúcej regionálnej politike a o problematike hladových dolín vo všeobecnosti zhromaždil web Open Borders.
Zdroj: SITA / AP
Ozón vo fľaštičke
Poznáte tie typy ľudí, ktorí okolo vás prejdú a zanechávajú po sebe dlhú pachovú stopu z výrazných parfumov a voňaviek, akoby sa v nich kúpali? Štúdia publikovaná v časopise Science, na ktorú poukazuje denník The New York Times, priniesla dôvod na ich verejné hanobenie – deodoranty, parfumy, mydlá, spreje, pleťové krémy a podobné výrobky znečisťujú ovzdušie na podobne vysokej úrovni, ako to robia autá a nákladiaky.
Chemikálie na báze ropy používané v parfumoch, farbách či čistiacich prostriedkoch produkujú nemalé množstvá prchavých organických zlúčenín. Tie sa výrazne podieľajú na tvorbe smogu.
Americkí vedci tvrdia, že výsledky ani nie sú veľmi prekvapujúce, pretože vozidlá sa stávajú čoraz čistejšími a spomínané spotrebné výrobky aj napriek viacerým reguláciám a zákonným limitom obsahujú desaťtisíce rôznorodých chemikálií. Hoci nie je možné spotrebiteľov žiadať, aby prípravky úplne zavrhli, odporúčajú, aby ich ľudia používali v rozumnej miere.
Zdroj: SITA / AP
