Spoluzakladateľ platobnej služby PayPal a prominentný investor Peter Thiel, ktorý sa podieľal aj na fungovaní Facebooku, v roku 2011 vyhlásil, že Nový Zéland je jediná krajina na svete, ktorá plne korešponduje s jeho víziami budúcnosti. Jeho vízie však nezahŕňajú svetlé zajtrajšky, naopak, sú pochmúrne.
V rámci prípravy na koniec civilizovaného sveta si miliardár dávnejšie zaobstaral v krajine, ktorá je ideálne odrezaná od zvyšku sveta, slušne rozľahlý pozemok na riedko osídlenom území, ktorý v minulosti fungoval ako chovná stanica pre ovce.
Sam Altman, jeden z najvplyvnejších podnikateľov zo Silicon Valley, pre médiá priznal, že má s P. Thielom dohodu, podľa ktorej v prípade globálneho systémového a civilizačného kolapsu nasadnú do súkromného lietadla a rýchlo letia smerom k jeho novozélandskému pozemku.
Nový Zéland je vo všeobecnosti považovaný za útočisko pred svetovými katastrofami, miesto, o ktorom si miliardári myslia, že tam budú v bezpečí pred globálnou anarchiou, neprivilegovanými spodnými vrstvami, bio nebezpečenstvami či nukleárnou vojnou a pohromu tam v pokoji a relatívnom luxuse prečkajú.
Článok na The Guardian si vysvetľuje záujem boháčov zo Silicon Valley o túto časť odľahlej zeme aj prostredníctvom 400-stranového manifestu z roku 1997 Sovereign Individual: How to Survive and Thrive During the Collapse of the Welfare State, ktorý vykresľuje bezútešné vyhliadky postdemokratickej spoločnosti, zrútenie starého poriadku a ktorý okrem iného zároveň predpovedá príchod online ekonomík či kryptomien. Vzhľadom na dátum vydania, keď sa o bitcoinoch ešte nechyrovalo, ide až o fascinujúce predpovede.
Apokalypticky ladený manifest píše o zániku liberálnych demokracií, ktoré majú nahradiť konfederácie korporátnych mestských štátov. A práve Nový Zéland má byť ideálnou krajinou pre ich vývoj a vznik novej vládnucej triedy.
Zdroj: SITA / AP
Olympijské ruiny
Medzinárodný olympijský výbor v roku 1931 udelil Berlínu právo hostiť hry, ktoré sa konali o päť rokov neskôr. Do histórie sa zapísali najmä kvôli tomu, že olympijským vlajkám visiacim na štadiónoch sekundovali vlajky s hákovými krížmi.
Mesto použilo všetky dostupné zdroje na vybudovanie extravagantnej olympijskej dedinky so 145 budovami a štadiónom s kapacitou 120-tisíc miest. V súčasnosti sa nachádza na okraji Berlína vo Wustermarku a pripomína ruiny.
Fotograf Sylvain Margaine pravidelne navštevuje rozpadávajúce sa betónové štvrte a komplexy a zábery zhromaždil vo svojej knihe Forbidden Places: Exploring our Abandoned Heritage.
Po hrách budovy dočasne slúžili ako nemecké vojenské akadémie a neskôr aj ako nemocnica pre zranených. Portál Business Insider priniesol pár fotografií, ako vyzerá olympijská dedinka niekoľko desiatok rokov od svojho primárneho účelu.
olympiada olympijske hry kruhy soci Zdroj: SITA/AP
Filmová kontroverzia
Posledných niekoľko týždňov bolo zložitým obdobím pre filmy, ktoré vkĺzli do historických tém. V Indii vyvolal film Padmávatí konflikty medzi radikálnymi hinduistami a políciou. Hinduisti tvrdili, že film je neúctivý k ich kultúre, pretože zobrazuje romantický vzťah medzi hinduistickou kráľovnou a moslimským kráľom. Medzitým v Rusku odobralo ministerstvo kultúry povolenie na distribúciu britského satirického filmu The Death of Stalin.
Nejde však o jediné filmy, ktoré vyvolávajú kontroverziu, pripomína britský portál BBC, pričom uverejnil rebríček filmov, ktoré politické ovzdušie rozvibrovali najviac. Spomína napríklad na filmy Borat či Interview.
Spôsob, akým britský komik Sacha Baon Cohen prostredníctvom postavy kazašského reportéra predstavil Kazachstan, dotknutú krajinu úplne šokoval. Parodický dokument sa v Kazachstane nikdy nepremietal a zakázaný bol tiež v každej arabskej krajine, okrem Libanonu.
Kazašská vláda odpovedala na film tým, že v amerických médiách zverejnila reklamy ukazujúce „skutočnú tvár krajiny“. Kazachstan „odpustil“ hercovi až v roku 2012, teda šesť rokov po uverejnení filmu, keď vtedajší minister zahraničia pripustil, že od uverejnenia filmu sa počet udelených turistických víz do Kazachstanu zvýšil desaťnásobne.
Kontroverzná bola aj hollywoodska akčná komédia Interview zasadená do Severnej Kórey a parodujúca vodcu krajiny Kim Čong-una. Film sa dostal do centra medzinárodného diplomatického sporu v roku 2014, keď KĽDR hrozila USA vojnou, ak pôjde film do kín.
