V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, či je pre ekonomiku pozitívne, ak náklady práce na Slovensku pokračujú v raste. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 4. júla 2024 a pondelkom 8. júla 2024 celkovo 48 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.
Určite nie. Slovensko stráca konkurencieschopnosť
Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, Agendy
Určite nie, lebo len ak povrchne a laicky hodnotíme iba rast nákladov práce, je to na prvý pohľad štatisticky pozitívne hodnotenie. Ak vychádzame zo štatistickej a ekonomickej praxe, kde úplné náklady práce sú súhrnom nákladov, ktoré zamestnávateľ vynakladá v súvislosti so získavaním a výchovou pracovných síl, s odmeňovaním za prácu a so zabezpečením sociálnych potrieb pracovných síl podľa záväzkov, ktoré voči nim prijal. Zahŕňajú v súčte priame náklady práce a nepriame náklady práce zmenšené o subvencie a vládne podpory. Kde: 1. Priame náklady práce sú súčtom miezd a náhrad miezd, platieb do programu sporenia, náhrad za pracovnú pohotovosť, peňažných plnení zo zisku (aj po zdanení) a ostatných priamych nákladov. 2. Nepriame náklady práce zahŕňajú povinné a nepovinné príspevky na sociálne zabezpečenie platené zamestnávateľom, sociálne dávky, náklady na školenie zamestnancov a učňovské vzdelanie, personálne náklady na nábor zamestnancov, sociálne výhody a dane súvisiace so mzdovými sankciami, ktoré musel zamestnávateľ uhradiť. Z uvedeného vyplýva, že najväčší prínos rastúcich nákladov práce má vďaka dynamicky rastúcim nepriamym nákladom práce štátny rozpočet. Preto, ak chcú politici zvyšovať cenu práce, tak nech súčasne úpravou legislatívy znížia nepriame náklady práce. Vtedy to pracujúci uvidia aj na svojich účtoch a v peňaženkách a konkurencieschopnosti.
Miriam Poništová, CEO, DeutschMann Internationale Spedition
Určite nie. Je veľmi mylné sa domnievať, že tento umelý nárast ceny práce nám bude otvárať dvere u investorov. Práve naopak, tento trend bude podľa mňa zatvárať malé podniky, ktoré živia našu ekonomiku. A čo sa týka investorov zo zahraničia, určite nie sú nadšení zvyšovaním ceny práce. Po vyčerpaní úľav od nášho štátu sa poberú do krajín, kde je cena práce nižšia. Takže bez nadviazania na produktivitu je tento krok a neustále zvyšovanie kontraproduktívne a paradoxne sa ľuďom zhoršia podmienky zamestnania, keď ich zamestnávateľ skončí a ľudia ostanú bez práce.
Peter Halász, konateľ, Jaga Group
Strácame nielen konkurencieschopnosť. Populistická politika zvyšovania minimálnej mzdy a s tým súvisiaci tlak na zvyšovanie miezd, výška ich zdanenia a zaťaženia odvodmi, to je vražedná kombinácia pre všetky sektory ekonomiky. Som presvedčený, že efekt bude presne opačný, ako si vláda želá.
Lukáš Kmenta, country manažér, HBS pre CZ a SK
Vyššie mzdové náklady nevedú k vyššej produktivite, naopak, znižujú konkurencieschopnosť zdražovaním produktov a služieb. Vo výsledku ide o proinflačný jav.
Dennis Fino, CEO, Barney Studio
Náklady práce rásť môžu, ale otázne je, či sa to vôbec pretavuje v platoch zamestnancov? Zatiaľ mám pocit, že veľmi nie. Slovensko stráca svoju konkurencieschopnosť.
Mojmír Vedej, predseda predstavenstva a vedúci organizačnej zložky pre Slovensko, PREMIUM Poisťovňa
Ekonómovia sa asi bez rozdielu zhodnú, že úspory musia byť hľadané na strane výdavkov, rastom ceny práce úspory nevznikajú, len sa opticky a dočasne a (z mnohých hľadísk) nezdravo mení rozdiel medzi verejnými výdavkami a príjmami (v našom prípade znižuje deficit).
Peter Augustinič, executive director, DGT factory
Náklady práce stúpli za posledné dva roky o 30 až 40 percent skokovo, a to nie je možné v plnej miere a hneď preniesť do biznis modelov a už vôbec nie na zákazníkov. Rast sa spomalí, už teraz je nesmierny tlak na optimalizáciu a efektivitu práce. Tieto diskusie vediem so zákazníkmi jednak na Slovensku, jednak v zahraničí, odkiaľ pochádzalo v minulom roku 40 percent nášho obratu. Som pesimista, čo sa týka minimálne krátkodobého výhľadu.
Ľudovít Černák, predseda predstavenstva, Sitno Holding
V čase, keď Slovensko súrne potrebuje konsolidovať verejné financie, by malo okresať svoje výdaje a podporiť rast ekonomiky. Zvyšovaním nákladov práce administratívnymi rozhodnutiami ekonomiku pribrzdí. Pri súčasnom nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily sú aj tak zamestnávatelia nútení ponúkať kvalifikovaným pracovníkom lepšie podmienky, takže netreba do toho zasahovať.
Róbert Kopál, riaditeľ, Asociácia obchodníkov s cennými papiermi
Čím vyššie zdanenie, tým nižšia motivácia, prípadne vyššia motivácia takéto zdanenie obchádzať.
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen
Už iba čakám, kedy nás opustí nejaký významný investor.
Robert Balheim, partner, Expense Reduction Analysts
Nie. Rast platov musí ísť v súlade s produktivitou práce.
Nie. Rast platov musí ísť v súlade s produktivitou práce
Silvia Hallová, partnerka, Grant Thornton
Slovensko má po Francúzsku druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie ceny práce. V záujme zvýšenia konkurencieschopnosti a pozitívnej motivácie zamestnávať ľudí by bolo správnym krokom znížiť výšku odvodov napríklad po vzore Rakúska. Súčasne treba pri živnostníkoch skorigovať neporovnateľne výhodnejšie daňovo-odvodové zaťaženie, ktoré vedie k nezdravému nárastu fiktívnych živnostníkov.
Martin Melišek, CFO, Softec
Ľudia si zaslúžia vyššie platy za dobre odvedenú, v porovnaní so svetom konkurencieschopnú prácu. Tlak na zvyšovanie bez ohľadu na produktivitu, naše odvodové zaťaženie, ktoré nám vlády potichučky ďalej zvyšujú, a slabý rast produktivity dostáva Slovensko do problémov, ktoré budú ťažko riešiteľné.
Karol Ponesz, Country Manager Slovakia, Mattoni 1873
Samotné náklady práce nemusia byť problém, ak to ide ruka v ruke so zvyšovaním produktivity práce. V opačnom prípade to môže viesť k strate konkurencieschopnosti a znižovaniu zamestnanosti.
Miroslav Očenáš, CEO & Founder, Kvety.sk
Viac ma trápi, že k nám nesmerujú investície s vyššou pridanou hodnotou, ale naopak. Opäť sme pri kvalifikovanej pracovnej sile, ale chýba už aj tá menej kvalifikovaná a odliv schopných ľudí vonku pokračuje... Všetko sú to negatívne ukazovatele. Ak rastie produktivita, potom nie je problém rast miezd, ale to nie je aktuálna situácia v SR.
Stanislav Hreha, predseda dozornej rady, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Odpoveď na túto otázku je ťažká, lebo v regulovaných činnostiach vám výšku mzdy určuje regulátor, ale správnejšie by malo byť, že výšku určuje trh. Ale neustále zvyšovanie minimálnej mzdy musí kopírovať produktivitu práce a teda musí sa to prejaviť v konečnej cene za službu alebo tovar.
Stanislav Verešvársky, managing director a výkonný riaditeľ, DanubiaTel
Je to dlhodobý problém na Slovensku. Vláda aj odbory tlačia na nárast platov a podnikateľský sektor, zaťažovaný novou a novou administratívou, daňami a odvodmi, nedokáže zabezpečiť adekvátny rast produktivity. Politika odborov je logická, ale neschopnosť vlády vytvárať stimulačné prostredie pre rast produktivity je problém pre budúcnosť ekonomiky a krajiny.
Peter Dostál, predseda dozornej rady, Aliter Technologies
Ak je rast platov spojený s infláciou alebo s vyššou pridanou hodnotou, je to pozitívne.
Ivan Štefina, CEO, Repetito, 3peaks
Rast nákladov práce na Slovensku má zmiešané dôsledky. Na jednej strane vedie k vyšším mzdám pre zamestnancov, čo zvyšuje ich životnú úroveň a podporuje spotrebu, čím stimuluje ekonomický rast. Na druhej strane zvyšuje náklady pre podniky, čo môže znížiť ich konkurencieschopnosť a viesť k inflácii. Dôležité je, aby rast nákladov práce bol vyvážený rastom produktivity a efektivity, aby sa zabezpečil dlhodobý ekonomický rast.
Roman Fila, výkonný riaditeľ, Wisdom Factory
Nárast nákladov práce môže byť pre ekonomiku pozitívny, pokiaľ je sprevádzaný zvýšenou produktivitou a zlepšením životnej úrovne obyvateľov. Kľúčom je nájsť rovnováhu medzi spravodlivou odmenou pre pracovníkov a udržaním konkurencieschopnosti podnikov.
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert, k.s., Bratislava
Ján Sabol, člen, Generálna rada Združenia podnikateľov Slovenska
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Ján Ondruš, CEO, G. Lehnert
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Štefan Mácsadi, predseda, COOP Jednota Nové Zámky
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Michal Hrabovec, prezident, Anasoft
Jaroslav Šedivý, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Danfoss Power Solutions
Tomáš Jančo, generálny riaditeľ, Pantheon Technologies
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.
Peter Markovič, dekan, Fakulta podnikového manažmentu EU v Bratislave
Áno. Platy musia dobehnúť inflačné straty
Tomáš Kalivoda, riaditeľ sekcie komerčného poistenia, Union poisťovňa
Na jednej strane rast platov znižuje konkurencieschopnosť Slovenska na trhu pracovnej sily. Niektoré spoločnosti a fabriky sa preto v prípade vysokého rozdielu v neprospech Slovenska môžu časom rozhodnúť presunúť do lacnejších krajín. Na druhej strane však zaostávanie platov za infláciou znižuje kúpnu silu. A tým, že ľudia menej nakupujú, sa, samozrejme, spomaľuje celá ekonomika. Myslím si preto, že je potrebné doťahovanie platov smerom k udržaniu úrovne reálnych miezd.
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Určite áno. Vyššie mzdy podporia vyššie výdavky
Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart
Je ideálny čas na to, aby sa nárast ceny práce začal pre zamestnávateľov trochu zmierňovať znižovaním odvodového zaťaženia. Zamestnanci budú viac míňať a ekonomika bude rásť. Firmám sa bude dariť a štát vyberie viac na daniach.
Hana Nováková, generálna riaditeľka, Envi-pak
Iné/Nevyjadrujem sa
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka Agapé Senior Park
Rast nákladov na prácu má komplexné dopady, ktoré závisia od konkrétnej situácie a odvetvia. Z krátkodobého hľadiska môže spôsobiť problémy niektorým firmám, ale z dlhodobého hľadiska môže viesť k vyššej produktivite a životnej úrovni. Je dôležité, aby vláda a firmy zabezpečili, že rast nákladov na prácu prinesie pre ekonomiku celkovo pozitívne efekty.
Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
Vyššie mzdy môžu zlepšiť životnú úroveň pracovníkov, zvýšiť ich spotrebiteľskú schopnosť a tým aj celkovú ekonomickú aktivitu. Na druhej strane považujem za dôležité, aby rast nákladov práce bol udržateľný a neohrozoval konkurencieschopnosť firiem, najmä v odvetviach citlivých na cenu pracovnej sily. Zásadným bude to, aby sa zvyšovanie miezd dialo v kontexte zlepšovania produktivity a efektívnosti.
Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Náklady na prácu rastú a aj v budúcnosti rásť budú, ale na ekonomiku vplýva viacero faktorov, nielen mzdy. Dôvodom rastu miezd je najmä napätie na trhu práce v podobe postupne klesajúcej nezamestnanosti a napríklad oneskorené efekty inflácie na rast miezd. Treba si uvedomiť, že na Slovensku máme skoro 100-tisíc voľných pracovných miest. Pre ekonomiku je dôležité aj zníženie úrokových sadzieb a klesanie inflácie. Pre pozitívny výhľad našej ekonomiky bude dôležitý taktiež zahraničný dopyt, konsolidácia a zahraničné investície.
Martin Šmigura, local partner, WOOD & Company
Je to v poriadku, pokiaľ mzdy rastú spolu s produktivitou práce. V opačnom prípade môže prísť k ohrozeniu konkurencieschopnosti firiem, odlivu investícií a paradoxne aj k prepúšťaniu zamestnancov. A to asi nechce ani súčasná vláda.
Ďalšie dôležité správy
