V ankete TREND Barometer sme sa pýtali respondentov, či by mal štát zasiahnuť proti núteným živnostníkom. Elektronicky hlasovalo medzi štvrtkom 6. júna 2024 a pondelkom 10. júna 2024 celkovo 47 vybraných osobností slovenskej ekonomiky.
Určite áno, rozpočet zbytočne prichádza o peniaze
Mikuláš Gazda, predseda predstavenstva, Agendy
Z pohľadu podnikateľov aj časť mediálnej sféry skočila na falošný lep. Keď si máme myslieť, že živnostníci škodia spoločnosti a sebe. Napíšme si pravdu. Živnostníci sú len ďalší z radu, z ktorého chce vláda vyžmýkať dodatočné daňové príjmy a hodiť ich na kopu medzi ostatné. To sú tie daňové príjmy, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou skončia v ďalších sociálnych balíčkoch. Ktoré sú nám podsúvané. Lebo vláda rieši deficit 8 mld. eur - pre staré sociálne balíčky. Vláda má možné riešenie. Môže znížiť výdavky Sociálnej poisťovne a správy zdravotných odvodov ako aj výdavky na štátny a verejný aparát. Miesto uťahovania skrutiek pre živnostníkov môže znížiť daňovo-odvodové zaťaženie zamestnancov a znížiť bariéry v zamestnávaní. Možno niektorí živnostníci potom zmenia názor. Možno zistia, že je to pre nich nevýhodné. Preto, ak vláda chce od živnostníkov viac peňazí, nech to pokojne povie nahlas. Ale to moralizovanie o falošnosti, či dokonca podvádzaní systému, nech si nechá pre seba. My si myslíme presný opak. Potrebujeme čo najviac živnostníkov. Čo najviac ľudí, ktorí majú odvahu neprikrývať sa čoraz tučnejším vankúšom Zákonníka práce. Ľudí, ktorí sa neboja zobrať na seba viac rizika za svoj životný cyklus. Ľudí, ktorí si chcú vyskúšať aspoň základnú školu podnikania. Tou školou je aj jednoduchšia živnosť. Sú to semienka, z ktorých niekedy vyrastú väčšie podnikateľské projekty. Tie projekty, ktoré napĺňajú štátny rozpočet. Pričom minimálne sa učia ekonomickej zodpovednosti.
Adriana Škriniarová, spoluzakladateľka Agapé Senior Park
Slovensko kraľuje v počte tzv. fiktívnych živnostníkov, ktorí simulujú postavenie zamestnanca. Získavajú na tom firmy, pre ktorých je takýto živnostník omnoho lacnejší a stráca na tom štát, keďže daňové zaťaženie živnostníkov je zásadne nižšie v porovnaní so zamestnancami. V každom prípade, živnosť by mala slúžiť, ako jednoduchý spôsob výkonu podnikateľskej činnosti a nie ako spôsob získavania daňových výhod.
Peter Paška, CEO, Proact People Slovensko
Nedávno som zachytil v niektorom ekonomickom médiu, ako je to v iných krajinách EÚ. Patríme k tým, kde sa tento inštitút najviac zneužíva. A doplácame na toto zneužívanie dvakrát - raz pri chýbajúcich peniazoch v rozpočte, druhý krát pri dotáciách dôchodkov živnostníkov, ktorých následné príjmy v starobe sú tragikomické..
Lukáš Kmenta, country manažér, HBS pre CZ a SK
Je to obchádzanie systému. Teda riešenie, ktoré je nesystémové a malo by byť právne ošetrené. Na druhú stranu, v ekonomicky stabilnom a prosperujúcom štáte by to trh dokázal regulovať sám. V tejto situácii ale štát zrejme nie je.
Martin Sukupčák, konateľ, BCI-S&T
Vynútené živnosti nemajú čo hľadať na trhu práce. Zneužívajú ich podnikatelia na znižovanie nákladov a často sú sprevádzané aj vyplácaním „mzdy na ruku“. Deformujú konkurenčnosť na trhu a podporujú podvádzanie. To, že štát prichádza aj o značnú časť odvodov ma až tak nemrzí, keď vidím, ako s týmito prostriedkami nezodpovedne narába.
Ján Sabol, člen, Generálna rada Združenia podnikateľov Slovenska
Andrej Révay, prezident, Slovenská asociácia podnikových finančníkov
Skôr áno, ako zamestnanci budú viac chránení
Juraj Heger, riaditeľ, Vydavateľstvo Slovart
Nie pre ochranu, ale preto, že zamestnávateľ nemá mať žiadne právo nútiť kohokoľvek k niečomu, čo nechce. Nedobrovoľní živnostníci sú v konečnom dôsledku najmä vháňaní do mizerného sociálneho zabezpečenia v starobe.
Ivan Štefina, CEO, Repetito, 3peaks
Áno, štát by mal zasiahnuť proti praxi nútených živnostníkov na Slovensku. Nútení živnostníci sú pracovníci, ktorí sú fakticky zamestnancami, ale sú nútení pracovať na živnosť, čo im poskytuje menej právnej ochrany a sociálnych výhod. Táto prax narúša rovnováhu na trhu práce, znižuje príjmy pre štát a môže mať negatívne dlhodobé následky pre samotných pracovníkov. Štát by mal preto posilniť legislatívu, zintenzívniť kontroly a podporovať právne povedomie, aby zabezpečil spravodlivé pracovné podmienky.
Drahoslava Kovárová, konateľka, VerbaLex
Anton Šnegoň, konateľ, Battal
Miroslava Michalíková, výkonná riaditeľka, Produkcia
Zrejme nie, výrazne by to firmám zvýšilo mzdové náklady
Stanislav Hreha, predseda dozornej rady, Východoslovenská vodárenská spoločnosť
Je ťažko na toto odpovedať podľa možnosti odpovedí. Určite by to malo byť inak, ale mzdová zaťaženosť firiem je vysoká a problém treba pomenovať a urobiť pomoc štátu. Štát by mal podnikateľom, hovoríme skôr o malých a stredných, pomôcť, a to znížením odvodových povinností a motivovaním neriešiť túto formu spolupráce s ľuďmi, ktorí majú živnosť. Ak teda je toto problém, lebo momentálne sa nehovorí o zamestnancoch, ale o podnikateľoch, ktorí spolupracujú. Ak má štát k tomuto výhrady, tak musí motivovať podnikateľov, aby sa im oplatilo viac zamestnávať ľudí, ako spolupracovať so živnostníkmi.
Peter Špoták, predseda predstavenstva, Maesta
Určite nie, štát nemá čo zasahovať do pracovných a obchodných vzťahov
Peter Stadler, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva, Wealth Effect Management
Pokiaľ je to obojstranné a legitímne rozhodnutie, štát by určite nemal zasahovať.
Milín Kaňuščák, konateľ, Kami Profit
My máme skúsenosti, že hoci preferujeme TPP., tak niektorí manažéri sami hľadajú spôsob, ako zmeniť pracovný pomer na obchodný pomer, kde zdanlivo je čistý prijem z obchodného vzťahu vyšší, ale sú aj slobodnejší v poskytovaní svojich služieb iným subjektom. Teda, hoci to my nepreferujeme, trh nás k tomu nepriamo núti. Pretože, ak nenájdeme vhodné obchodné podmienky, prídeme o schopných partnerov a manažérov. Na druhej strane, zodpovednosť z obchodného vzťahu je vyššia ako pracovno právneho. Som teda zástanca toho, aby štát podporoval zodpovednosť, podnikanie, zdravé ekonomické prostredie a vymožiteľnosť práva. Nehľadal čarodejnice…
Mojmír Vedej, predseda predstavenstva a vedúci organizačnej zložky pre Slovensko, Premium Poisťovňa
Sloboda ekonomických či pracovno-právnych/obchodných vzťahov by mala byť zachovaná. Inštitút tzv. „nútených živnostníkov” je určite zneužívaný, avšak je tam aj slobodné rozhodnutie opačnej strany toto akceptovať. Zásah štátu by mohol toto prostredie umelo a výrazne zdeformovať, ovplyvniť prípadne aj situácie, kde ide o preferovaný „vzťah” zo strany živnostníka….preto by som hlasoval za slobodu rozhodnutia oboch strán. Treba si uvedomiť, trhovú ekonomiku budujeme „len” cca 30 rokov, musí prejsť rôznymi štádiami, ktoré sa umelo nedajú preskočiť bez toho, aby sa nezdeformovalo celé prostredie! Preto aj táto deformácia chce čas a trpezlivosť, už teraz nie je taká výrazná, ako pred niekoľkými rokmi. Trh a trhové prostredie sú mechanizmy, ktoré nefungujú okamžite, ale z dlhodobého hľadiska dokážu svoju samoočistu aj v tomto smere.
Robert Balheim, partner, Expense Reduction Analysts
Štát by mal zmeniť daňovo-odvodové zaťaženie firiem a taktiež znížiť celkovú cenu práce, nakoľko by sa určite znížil počet živnostníkov. Možno by si to mal vyskúšať sám na sebe, nech odvádza za svojich zamestnancov rovnaké odvody ako podnikatelia a firmy. Už len pokiaľ by platil rovnaké zdravotné odvody za svojich zamestnancov ako všetci ostatní zamestnávatelia, zdravotníctvo by hneď malo dosť peňazí na zlepšovanie stavu nemocníc a kvalitu nášho zdravotníctva.
Ivan Paule, partner, TPA Audit
Riešme príčiny a nie následky. Ak je nízka nezamestnanosť a firmy bojujú o zamestnancov, tak otázka je, či je naozaj problém s tým, že zamestnanec je „nútený do živnosti". Problém sú skôr odvody a zdaňovanie živnostníkov (v porovnaní so zamestnancami) plus znížená flexibilita pracovno-právnych vzťahov oproti zamestnaneckému vzťahu a nie forma vzťahu (zamestnanie vs. živnosť). Flexibilita pracovných/dodávateľských vzťahov prispieva k zdraviu firiem a teda aj k ich konkurencieschopnosti a tým pádom aj k ekonomickému zdraviu spoločnosti, z čoho by mali ťažiť aj živnostníci a zamestnanci.
Michal Rybárik, predseda, Telekomunikačná únia SR
Štát vraj predpokladá existenciu asi 100-tisíc „nútených živnostníkov“. V realite si to neviem predstaviť. Vari by bolo možné toľko ľudí prinútiť, aby proti svojej vôli požiadali o živnostenské oprávnenie, proti svojej vôli sa prihlásili za platcov daní, zdravotných a sociálnych odvodov, podávali priznania a platili odvody a dane? U stotisíc ľudí ide v priebehu rokov o milióny úkonov - to všetko z donútenia? Milióny úkonov bez toho, aby sa niekto z „nútených“ proti tomu bránil - odmietnutím, trestným oznámením, žalobou? Absolútne nereálne. To skôr vyzerá tak, že štát hľadá problém tam, kde nie je, a chcel by z časti dobrovoľných živnostníkov urobiť nútených zamestnancov.
Tomáš Osuský, generálny riaditeľ, Hollen
Dnešný stav je už dosť prísny, v prípade, že sa to ešte zošroubuje, štát síce krátkodobo získa nejaké financie, ale naruší sa tým veľmi veľa obchodných vzťahov, príde nárast cien služieb a v konečnom dôsledku zhoršenie celého podnikateľského ekosystému.
Robert Spišák, predseda predstavenstva, AZC
Ak bude pružnejší zákonník práce a nižšie daňové a odvodové zaťaženie práce (a teda, samozrejme, nižšia miera prerozdeľovania), žiadne „nútené živnosti” existovať nebudú
Igor Hornák, predseda predstavenstva, Factory 4 Solutions
Ľudia do vzťahov vstupujú dobrovoľne. Našťastie už nemáme pracovnú povinnosť.
Peter Papanek, managing partner, Neuropea
Narušenie zmluvnej slobody - pracovná zmluva je dohoda medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Štátne nariadenia by mohli obmedziť schopnosť strán slobodne vyjednávať a dohodnúť sa na podmienkach. Zníženie flexibility trhu práce - príliš prísne regulácie môžu obmedziť schopnosť zamestnávateľov prispôsobiť sa zmenám na trhu, prijímať a prepúšťať zamestnancov podľa potreby. Zvýšené náklady pre zamestnávateľov - niektoré regulácie ako napríklad predpisy o minimálnej mzde, povinných zamestnaneckých výhodách, atď. zvyšujú náklady zamestnávateľov, čo môže viesť k zníženiu počtu pracovných miest. Obmedzenie individuálnej slobody - štátne zásahy by mohli obmedziť schopnosť jednotlivcov slobodne rokovať o svojich pracovných podmienkach a preferenciách. Byrokratická záťaž - príliš prísne predpisy môžu zvýšiť byrokratické a administratívne bremeno pre zamestnávateľov. Nerovnováha na trhu práce - regulácie môžu narušiť prirodzenú rovnováhu na trhu práce medzi dopytom a ponukou pracovných síl. Riziká pre malé podniky - prísne pracovnoprávne predpisy môžu byť náročnejšie pre malé firmy s obmedzenými zdrojmi, čo môže brániť ich rastu a podnikaniu. Je však dôležité poznamenať, že určitá úroveň regulácií môže byť nevyhnutná na ochranu pracovných práv a pracovných podmienok. Ide o nájdenie správnej rovnováhy medzi slobodným trhom a primeranými štátnymi zásahmi.
Andreas Kreutz, konateľ, Tailor Made
Živnosť dáva ľuďom oveľa viac možností a slobodu uplatniť sa na viacerých miestach a v rôznych oblastiach zároveň. Tiež ich to vedie k samostatnosti a zodpovednosti za svoju prácu, zárobok a budúcnosť.
Borek Simandl, riaditeľ, FINEP SK
Ondrej Laciak, riadiaci partner, Laciak & Co.
Miroslav Adamiš, riaditeľ, generálne riaditeľstvo pre preklad, Európska komisia
Pavol Múdry, dlhoročný člen, IPI Slovensko
Branislav Rentka, CEO, m:zone
Iné/Nevyjadrujem sa
Tomáš Lysina, partner, L/R/P advokáti
Pracovný trh by mal byť transparentný a spravodlivý. Nútenie zamestnancov do živnostenského podnikania môže viesť k obchádzaniu pracovnoprávnych predpisov a systematickému zhoršovaniu pracovných podmienok. Je dôležité, aby štát zabezpečil dodržiavanie právnych predpisov zo strany zamestnávateľov a chránil práva zamestnancov. Na druhej strane, legislatívne zásahy by mali byť vyvážené a nemali by zbytočne komplikovať život tým, ktorí si zvolia živnostenskú formu podnikania dobrovoľne.
Peter Augustinič, executive director, DGT factory
Základným predpokladom je správne určiť, čo je definované pod pojmom „nútený živnostník", na koho sa to vzťahuje a kto je skutočne ohrozený. Chápem, že tento problém tu existuje v určitých situáciách, ale mám pocit, že jediné o čo ide, je naplniť štátny rozpočet. Že skutočná ochrana prípadných ohrozených skupín zamestnancov je až na druhom alebo treťom mieste.
Karol Ponesz, Country Manager Slovakia, Mattoni 1873
Každý stav má nejaké príčiny. Ak by sa mala riešiť situácia okolo nútených živnostníkov mali by sa zohľadňovať potreby všetkých zúčastnených. Mala by sa riešiť nielen ochrana práv zamestnancov a vyššie dane, ale i podnikateľská sloboda. Opatrenie by nemalo byť jednostranné.
Erik Maxin, zakladateľ, Maxin´s Group
Paradoxom na Slovensku je, že zamestnávatelia majú záujem o riadne pracovné úväzky, ale na základe posledných informácií mnohých našich členov z asociácie zaznamenávame opačný trend – zamestnanci hrozia odchodom, ak im nebude umožnené spolupracovať so zamestnávateľom ako SZČO prípadne ako obchodná spoločnosť. V prvom rade je potrebné sa zamyslieť nad príčinami a až následne s týmto problémom „bojovať” a kontrolovať ho inšpektormi. Dlhodobo je cena práce u zamestnancov pre firmy enormne vysoká, a to práve kvôli vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu. Nie je preto prekvapením, že niektoré firmy uprednostňujú práve zamestnávanie živnostníkov z dôvodu ich flexibility .
Dušan Ďurík, advokát, Škubla & Partneri
Istý štandard regulácie vo vzťahoch medzi zamestnancom a zamestnávateľom je výsledkom dlhodobého spoločenského vývoja (vrátane vývoja právnej regulácie). Otázkou však je, ako veľmi chceme (potrebujeme?), aby štát do týchto vzťahov zasahoval novými reguláciami. Rozhodne som aj v tejto oblasti stúpencom minimálneho štátu.
Martin Kultan, generálny riaditeľ, Dôvera zdravotná poisťovňa
Štát by mal zasiahnuť. Ale inak - a to rušením nezmyselných regulácií, povinností a zmiernením zaťaženia, ktoré dopadá na zamestnávateľov a zamestnancov.
Marek Polic, garant projektov, KROS
Štát podľa môjho názoru má vytvárať prostredie, ktoré je férové. Férovosť v tomto prípade znamená pozerať sa na štát - firmy - bežných ľudí. A mal by konať v rovnováhe pre každého. Bohužiaľ to veľmi často nefunguje a väčšinou len sťažuje a komplikuje podnikanie čestným firmám.
Rudolf Lukačka, konateľ, Relas
Miloš Vašek, generálny riaditeľ, Dexis Slovakia
Ďalšie dôležité správy
