„Keď si taký múdry, prečo nie si bohatý?“ pýtajú sa ľudia často podnikateľov, akademikov, no najmä ekonómov. Medzi zárobkom a hodnotou IQ však nie je taká silná súvislosť, píše agentúra Bloomberg.
Dôkazy sú pozoruhodné. Zo štúdie, ktorá sa zameriavala na generálnych riaditeľov veľkých švédskych spoločností, vyplynulo, že ľudia s touto pozíciou sa v priemere umiestnili v 83. percentile meraného IQ. Ide síce o nadpriemer, no mnoho riaditeľov sa na svoju pozíciu vypracovalo vďaka svojej charizme, tvrdej práci, sociálnym zručnostiam či iným schopnostiam. Netreba však zabúdať ani na šťastie.
Zo širšieho hľadiska existuje medzi IQ a príjmom rovnako kladná súvislosť, no až tak neohromí. Presun z 25. do 75. percentilu IQ sa premietne iba do 10- až 16-percentného zvýšenia platu. Na prvý pohľad sa to zdá veľa, ale nestačí to na to, aby ste sa posunuli do úplne novej spoločensko-ekonomickej triedy.
Jedna švédska štúdia však dospela k dvom dôležitým záverom. Prvým je skutočnosť, že súvislosť medzi zárobkom a inteligenciou slabne pre platy nad úrovňou 60-tisíc ročne. Tým ďalším zas, že ľudia v hornom jednom percente platov mali nižšie IQ než ľudia o pozíciu nižšie.
Dôvody nesúladu
Je ťažké povedať, prečo to tak je. Jednou z možností je, že tí najinteligentnejší ľudia uprednostňujú vyváženejší život a neláka ich tráviť v práci deň i noc. Možno dávajú prednosť zamestnaniam s vyšším postavením, no menším platom. Peniaze totiž nie sú jedinou vecou, ktorú si človek dokáže užiť.
Ďalším možným dôvodom nesúladu medzi IQ a príjmom môže byť zásah šťasteny. Pri väčšine investícií totiž platí, že vymieňate risk za zisk. Ak sú vaším cieľom nadpriemerne vysoké výnosy, tak musíte podstúpiť primerané riziko. Keď tak do hry vstúpi riziko a šťastena, je jednoduché vidieť, ako môžu dvaja ľudia s rovnakými schopnosťami a inteligenciou skončiť na dvoch úplne rozdielnych miestach.
Aké je ponaučenie?
Výsledky štúdií priniesli jedno veľké ponaučenie. Ak chcete do zamestnania prijať tých najlepších kandidátov, netreba tak veľmi ľpieť na ich inteligencii. Túto chybu totiž často robí väčšina inteligentných ľudí, keď sa snažia obklopovať ľuďmi z rovnakej fajty.
Najviac tak v tomto prípade záleží na schopnosti človeka spojiť všetky svoje zručnosti dohromady, a nie celý život zdokonaľovať iba jednu z nich, uzatvára Bloomberg.
Ďalšie dôležité správy
