„Mileniáli v rozvinutých krajinách pociťujú pesimizmus, kým v rozvíjajúcich sa krajinách prevláda optimizmus,“ uvádza sa v najnovšej štúdii The 2017 Deloitte Millennial Survey.

Prieskum sa zameral na osemtisíc ľudí narodených po roku 1982 v 30 krajinách. Skúmali sa dva protipóly sveta – rozvinuté krajiny v podobe USA, západu EÚ, Austrálie či Japonska a na druhej strane krajiny emerging markets zastúpené najmä skupinou BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika).

Viera v krajšie zajtrajšky sa podľa prieskumu u „západných“ mileniálov hľadá ťažko. Kým vlani v rozvinutom svete dúfalo v ekonomicky lepšie časy 38 percent opýtaných, ich počet v roku 2017 klesol na 34 percent. Optimizmus rástol skôr na druhej strane sveta v rozvíjajúcich sa krajinách.

Západných mileniálov však ťaží aj pohľad na politickú situáciu. Pesimizmus podľa prieskumu živia obavy z brexitu, Donalda Trumpa a migračnej krízy. Slnečné časy v politike USA či západnej Európy očakáva len jeden zo štyroch príslušníkov generácie Y. Práve politickú situáciu vidia západní mileniáli ako najväčšieho strašiaka súčasnosti. Až 56 percent z nich sa obáva terorizmu, vojnového konfliktu a problémov politického charakteru.

Hoci generácia Y často nesie prívlastok „poznačená krízou“, obava zo straty pracovného miesta nie je ani zďaleka tak silná. Ocitnutia sa na dlažbe sa bojí len 31 percent opýtaných, čím sa táto vráska na mileniálskom čele dostala na úroveň klimatických zmien. Je to pre nich menšia starosť než príjmová nerovnosť či korupcia. A to i napriek tomu, že do výskumu boli zahrnuté krajiny s nadpriemernou nezamestnanosťou mladých ľudí ako Španielsko či Taliansko.

Holubníkom k lojalite

Vo virálnom videu Simon Sinek hovoril o mileniáloch ako o generácii lenivých ľudí, ktorí majú nízke sebavedomie, nevedia sa vyrovnávať so stresom, potrebujú okamžité uspokojenie svojich potrieb, sú závislí od sociálnych sietí a lídrom korporácií neostáva nič iné, než tejto generácii vytvoriť pracovné prostredie, v ktorom nájde stratenú sebadôveru a sociálne zručnosti.

Riešenie otázky lojality generácie Y robí preto starosti HR oddeleniam. V prieskume Deloitte vyšlo, že práve táto časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva mala problém zostať na jednom mieste. Ešte v roku 2016 bolo 44 percent ochotných zmeniť prácu do dvoch rokov od nástupu. Na základe údajov z tohtoročného prieskumu sa situácia mierne zlepšila – ide o 38 percent. Jemne sa zvýšil aj počet tých, ktorí chcú vo firme ostať viac ako 5 rokov, a to z 27 percent (prieskum z roku 2016) na 31 percent (prieskum z roku 2017). Celkovo tak prelietavosť mladých zamestnancov klesla o 10 percentuálnych bodov zo 17 na 7 percent.

Žezlo prelietavosti po nich preberá mladšia generácia Z. Ako uvádzajú štatistiky poskytnuté webom Profesia.sk, najviac striedajú prácu mladí ľudia vo veku od 17 do 24 rokov – za rok ju vystriedal každý štvrtý registrovaný na spomínanom webe.

Kým ešte donedávna medzi mileniálmi bola populárna forma práce na voľnej nohe, čoraz viac (70 percent) si radšej zvolí stabilný trvalý pracovný pomer. Pocit života freelancera si dotvoria dohodou so zamestnávateľom na určitej forme flexibilného pracovného času – ten vo svojej práci podľa najnovšej štúdie má až 84 percent. Takáto vzájomná dôvera zamestnávateľa so zamestnancom má podľa prieskumu za následok nielen vyššiu lojalitu, ale aj produktivitu, zdravie i šťastie pracovníkov. Záujem o flexibilný pracovný čas je rovnako populárny aj medzi slovenskými mileniálmi.

„Ide o generáciu, ktorá by chcela dostatok voľného času a snaží sa v čo najväčšej miere udržiavať work-life balance. V otázke benefitov preto veľkú rolu zohráva práve možnosť práce z domu alebo flexibilná pracovná doba,“ uviedla pre TREND.sk Katarína Tešla z portálu Profesia.sk.

Dobre už bolo

Pesimizmus pramení aj z porovnávania sa s predchádzajúcou generáciou X. Amerika je podľa výskumu Deloitte jediná z rozvinutého sveta, kde milieniáli veria, že budú šťastnejší ako ich rodičia. Naopak, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko či Južná Kórea vkladá svoj osud do generácie Y, ktorá verí, že dobré časy už boli. O ružové okuliare ich v prvom rade obrala hrozba vojnového konfliktu, teroristického útoku a politického napätia v rozvinutom svete.

S nelichotivým konštatovaním „dobre už bolo“ prišiel nedávno aj A.T. Kerney z Global Policy Council. Zameral sa na mileniálov z troch veľkých ekonomík – USA, Veľkej Británie a Japonska.

Tieto ročníky v spomínaných krajinách síce podľa neho tvoria tretinu svetového HDP, no zároveň dodáva, že zvádzajú boj o naplnenie svojho potenciálu. A nejde len o život v tieni hospodárskej krízy.

Zdôrazňuje napríklad porovnanie z roku 2013, keď medián príjmov vtedajších mileniálov bol o 43 percent nižší než pri príjme generácie X v roku 1995 – teda v podobnej fáze ich kariérneho života. Vo Veľkej Británii sa na základe štúdie z júna minulého roku ukázalo, že medián príjmu milennálov je o 8 percent nižší než pred hospodárskou krízou.

S podobným prieskumom prišla začiatkom tohto roku aj americká spoločnosť Young Invicibles, jej výsledky citovala agentúra AP. Mileniáli zarábajú o 20 percent menej než predchádzajúca generácia X v rovnakom období ich života.

Na staré pesimistické kolená

Pesimizmus vrcholí v Japonsku, kde podľa vlaňajšieho prieskumu viac než každý tretí (37 percent) mileniál verí, že bude musieť pracovať až do smrti.

Podobne v USA. Približne tretina mileniálov si podľa prieskumu poisťovacej a investičnej spoločnosti Country Financial Group na rok 2017 myslí, že nebude mať dosť peňazí na spokojný odchod do dôchodku. Približne polovica nemá žiadne úspory a 29 percent z nich si nie je istých, že budú schopní splatiť svoje dlhy. Ich ekonomická vízia na rok 2017 je pozitívna len v prípade necelej štvrtiny opýtaných. Svoju rolu zohral aj nový prezident USA. Viac než štyria z desiatich očakávajú, že ekonomika pod vedením Donalda Trumpa imploduje.

Dôvod na radosť neprináša ďaleká budúcnosť ani na Slovensku. Našich mileniálov čaká boj s rastúcim deficitom priebežného dôchodkového systému, ktorý štúdia INESS prognózuje opäť po tom, čo do dôchodku odídu posledné silnejšie ročníky – teda po roku 2040. To už zastihne zástupcov generácie Y narodených v osemdesiatych rokoch minulého storočia.

„Millenials musia počítať s tým, že ich dôchodok z prvého piliera nebude v pomere k priemernej mzde tak vysoký, ako dnes. Mali by preto už dnes uvažovať o zabezpečení na budúcnosť, kto šetrí, bude mať za tri. Deficitný systém dôchodkového zabezpečenia nemusí znamenať, že systém skolabuje. Aby však neskolaboval, bude potrebné dnes znižovať dlh, aby vznikla rezerva na prípadné budúce deficity, a upraviť výdavkové politiky tak, aby nebolo nutné zvyšovať daňové zaťaženie,“ vysvetlil analytik INESS Radovan Ďurana.