Štedrý sociálny systém pripúta na lôžko aj zdravých

Čím sociálnejší systém, tým väčší potenciál zneužívania. Platí to napríklad v prípade Nemecka či Nórska, kde sa chorobnosť pracovníkov stáva pre firmy vážnym problémom. Zamestnanci čerpajú viac dní práceneschopnosti než kdekoľvek inde v Európe. Počet absencií v severskej krajine dosiahol najvyššiu úroveň za posledných 15 rokov.

Situáciu ešte zhoršuje chronický nedostatok pracovnej sily, čo kritici pripisujú štedrému sociálnemu systému. Výdavky na zdravotné a sociálne dávky v Nórsku patria k najvyšším na svete. „Nórsko má najväčší podiel populácie poberajúcej dávky súvisiace so zdravotným hendikepom spomedzi krajín OECD,“ upozorňuje Medzinárodný menový fond (IMF) a vyzýva na reformu „nákladného a deformujúceho“ systému sociálnych dávok. Zamestnanci v Nórsku dostávajú počas práceneschopnosti plnú mzdu po dobu jedného roka a následne dve tretiny predchádzajúceho príjmu.

„Firmy nám hovoria, že musia venovať viac času náboru a hľadaniu kvalifikovaných pracovníkov, zatiaľ čo zostávajúci zamestnanci sú preťažení,“ uviedol generálny riaditeľ nórskej dôchodkovej a poisťovacej spoločnosti Storebrand Odd Arild Grefstad pre Bloomberg. „To všetko má za následok pokles produktivity“.

Miliardy idú na kompenzácie

Alarmujúce čísla prichádzajú z Nemecka. Podľa ekonomického inštitútu IW vynaložili zamestnávatelia v roku 2022 rekordných 77 miliárd eur na kompenzácie za pracovnú neschopnosť. To je viac ako dvojnásobok v porovnaní s rokom 2010. Nemecko ročne stráca približne 200 miliárd eur kvôli absenciám.

Práceneschopnosť sa viac využíva v chudobnejších regiónoch ako v bohatších, týka sa to aj Slovenska. Na PN sa najviac zdržiavajú obyvatelia Prešovského kraja, kým v Bratislavskom kraji trvá v priemere najkratšie. „Zároveň však platí, že postupne sa priemerná doba PN výrazne predlžuje a keďže zdravotné štatistiky Slovákov sa v tejto miere nezhoršujú, je to indikátor toho, že časti ľudí sa viac oplatí zostať na PN dlhšie ako iným,“ upozorňuje finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Výrazne účelové maródky

Analytik dodáva, že z porovnania krajov je zrejmé, že motivácia zostať dlhšie na PN rastie s nižším príjmom. „Sociálny systém spôsobuje, že prakticky povzbudzuje ľudí s nižšími príjmami, aby zostávali dlhšie na PN. Naopak, ľudí s vyšším príjmom motivuje skrátiť si maródku na minimum, keďže každý deň prichádzajú o výraznú časť príjmu“.

Kým v tomto roku priemerná PN pre chorobu a úraz trvala 44,83 dní, pred dvoma rokmi to bolo 34,34 dní. Zamestnanci maródovali 43,12 dní, u samostatne zárobkovo činných osôb to bolo 68,09 dní a dobrovoľne nemocensky poistené osoby 102,22 dní. Výrazná väčšina SZČO platí minimálne odvody, preto pri PN prichádzajú o menšiu časť príjmu ako zamestnanci. „Údaj pri dobrovoľne nemocensky poistených ľudí indikuje, že maródky môžu byť výrazne účelové,“ upozorňuje ešte M. Búlik.