Menšie istoty pri prepúšťaní po zmene Zákonníka práce by štát mohol niektorým zamestnancom vynahradiť na podpore v nezamestnanosti. Na štvrtkovom TREND Business Brunchi to pripustil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál (SaS).  Namiesto dlhej výpovednej lehoty či odstupného by Sociálna poisťovňa platila podporu dlhší čas alebo by ju poskytovala v štedrejšej výške. Platilo by to najmä pre ľudí, ktorí pracovali v jednej spoločnosti dlhé roky, a teda si aj dlho platili poistenie v nezamestnanosti.

V súčasnosti štát poskytuje všetkým, čo splnia podmienky, podporu najviac šesť mesiacov. Jej výška sa odvíja od posledného platu. Maximálne dosahuje 50 percent denného vymeriavacieho základu alebo 1200 eur. 

,,Ak štát chce dávať istotu ľuďom, ktorí prídu o prácu napríklad po 20 rokoch práce, mal by to riešiť cez výšku alebo dobu vyplácania podpory v nezamestnanosti a nie cez Zákonník práce a vytvárať tak bariéry v zamestnanosti “ uviedol v ostrej diskusii šéf Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko.

Minister J. Mihál pripustil, že dĺžka vyplácania podpory by sa mohla diferencovať na niekoľko rôznych pásiem od budúceho roka. ,,Zvažujeme zaviesť závislosť výšky podpory či dĺžky jej vyplácania od odpracovanej doby, teda dĺžky doby platenia poistenia v nezamestnanosti,“ potvrdil J. Mihál. Nezamestnaným, ktorých sa firma zbaví po 20 rokoch, by tak štát mohol vyplácať podporu deväť alebo až 12 mesiacov. 

Podpora by sa mohla aj skracovať

Podľa informácií eTRENDU sa však uvažuje aj o tom, že kratšie zamestnaným ľuďom by sa zas obdobie vyplácania oproti súčasným šiestim mesiacom skrátilo, alebo by sa im výška dávky počas nároku rýchlejšie znižovala. Minister poznamenal, že štát sa snaží nájsť riešenie aj pri tých, ktorí čerpajú dávku, hoci na to nie sú odkázaní. ,,Vieme, že v praxi mnohí dobre zarábajúci mladí kvalifikovaní ľudia, ktorí napríklad vedia jazyky, prídu o zamestnanie a mohli by si nájsť hneď iné. Ale radšej využijú možnosť čerpať dávky,“ vysvetlil J. Mihál. Tie sú však prioritne podľa neho určené pre tých, ktorí sa ocitnú v situácii, že si prácu nájsť nevedia.

V tomto roku počet poberateľov dávky v nezamestnanosti od januára rastie,  v marci ju štát vyplácal takmer 45-tisíc ľuďom. Ľudia bez práce dostávajú od Sociálnej poisťovne v priemere okolo 500 eur mesačne.

Vlani Sociálna poisťovňa do fondu poistenia v nezamestnanosti vybrala vyše 257 miliónov eur, naspäť na dávkach vyplatila z toho 230 miliónov. Nároky na čerpanie vlani stúpli po tom, čo ešte predchádzajúca vláda Roberta Fica (Smer-SD) zmiernila zákonné nároky na získanie podpory. Pôvodné pravidlo mať odpracované najmenej tri zo štyroch posledných rokov upravila bývalá vládna koalícia na povinnosť odpracovania najmenej dvoch z posledných troch rokov.

Problematické riešenie súbehu

Novela Zákonníka práce naráža na nespokojnosť zamestnávateľov, ale aj odborárov práve pri riešení súbehu a dĺžky výpovednej lehoty a odstupného. Šéfovia firiem si vylobovali návrh zrušenia súbehu, no v prospech zamestnancov sa do predlohy dostalo niekoľko kompenzačných opatrení.

Doteraz mali po zásahoch vlády R. Fica zamestnanci po výpovedi ešte záruku štyroch platov, prípadne šiestich, ak pracovali pre firmu dlhšie ako päť rokov. Polovicu dostali v podobe mzdy počas výpovednej lehoty a druhú polovicu ako odstupné.  Navrhované zmeny zákonníka majú od jesene znížiť istotu na najviac jeden až päť platov, a to len jednou z foriem – teda buď sa bude čerpať výpovedná lehota alebo odstupné.  Kombinácia síce bude možná, ale len v rozsahu jedného z pravidiel. V praxi to znamená zníženie počtu ,,garantovaných platov“ po prepustení pre všetkých ľudí.

Dĺžka výpovednej lehoty alebo odstupného sa navrhuje odstupňovať podľa času odpracovaného pre firmu. Tí, čo pre firmu odrobili rok, tak budú mať len mesiac k dobru po oznámení výpovede, tí čo pracovali do päť rokov, dva mesiace. A vždy po piatich rokoch  odpracovanej doby pre firmu navyše pribudne istota jedného mesiaca výpovednej lehoty. Najviac by tak mohli dosať tí, čo pracovali viac ako 20 rokov – päťmesačnú výpovednú lehotu alebo okamžitý odchod a päťmesačné odstupné.

Zamestnávatelia sa však snažia dosiahnuť ešte výraznejšie sprísnenie Zákonníka práce pri rušení súbehu výpovednej lehoty a odstupného ako bol prijatý kompromis vo vláde.

Firmy žiadajú súbeh vrátiť do podoby ,,Kaníkovej novely“

Majitelia a šéfovia podnikov žiadali vrátiť pravidlá na stav z čias novely exministra práce Ľudovíta Kaníka, čo by garantovalo iba istotu dvoch mesiacov. Nepáči sa im najmä piaty stupeň. ,,Myslíme, že si filozofia, kedy je dĺžka výpovednej lehoty závislá od doby práce pre zamestnávateľa, je spravodlivá. Tí, čo pracovali pre firmu 20 či 30 rokov si predsa zaslúžia päťmesačnú lehotu,“ bránil návrh pred časom minister J. Mihál.

Zamestnávatelia tvrdia, že v mnohých podnikoch už teraz túto istotu nastavuje štedro kolektívna zmluva či dohoda so zamestnancami a často je dokonca aj dlhšia lehota. ,,Bol to však jeden zo základných pilierov pri kolektívnom vyjednávaní pre zamestnávateľov. Bol to benefit , pre ktorý sa rozhodoval podnik v rámci podmienok. Ale týmto zaradením do ZP nám ho minister Mihál vzal,“ vysvetľoval J. Špirko.

Zamestnávatelia sú nespokojní aj s ďalšími pravidlami, ktoré základné sprísnenie súbehu pre zamestnancov mierne vylepšujú v prospech zamestnancov. ,,Súčasne sa do ZP dostalo pravidlo, že sa pre určenie nároku spočítajú aj všetky doby odpracované na dobu určitú. A rozhodnutie, či budú ľudia po výpovedi pracovať, alebo im podnik časť nároku vyplatí ako finančnú náhradu, je len na strane zamestnanca. Čo budú robiť firmy, keď budú potrebovať, aby ešte pracovník dokončil úlohu?“ vysvetľoval počas brunchu J. Špirko.

RÚZ sa chystá presvedčiť poslancov, aby päťmesačnú výpovednú lehotu či odstupné z návrhu zákonníka vypustili.

Ilustračné foto na titulke - Milan Illík