10 spôsobov, ako sa vyhnúť spracovaným potravinám

Nakupovanie sa stalo nebezpečnou činnosťou. Zdravotné riziká číhajú na každej poličke. Chutné spracované jedlá plné cukrov, tukov a solí, obohatené emulgátormi a konzervačnými látkami, dominujú potravinovej dodávateľskej sieti vo všetkých rozvinutých krajinách, píše Economist.

Ťažko niekoho za to viniť. Ide o potraviny, ktoré sú lacné a extrémne chutné. Pre výrobcov ponúkajú slušnú ziskovú maržu a pre spotrebiteľov rýchly a dostupný zdroj jedla. Namiesto nákupu nespracovaných potravín a ich varenia má spotrebiteľ okamžite k dispozícii stravu pre celú rodinu. Ušetrený čas a peniaze môže venovať iným aktivitám.

Tento komfort však nie je zadarmo. Jedným z negatívnych následkov je globálny nárast obezity. Od roku 1990 sa počet ľudí s obezitou zdvojnásobil, u detí zvýši až štvornásobne. Medzi ne patrí aj Slovensko, ktoré je jednou z krajín s najväčším počtom ľudí s nadváhou spomedzi štátov OECD. Paradoxne, v roku 2019 zomrelo na obezitu päť miliónov ľudí po celom svete, čo je 20-násobne viac ako na podvýživu.

Situácia zašla tak ďaleko, že podľa nedávneho prieskumu až takmer dve tretiny kalórií, ktoré prijímajú deti v Spojenom kráľovstve, pochádza z vysokospracovaných potravín. Ide najmä o zmrzlinu, čipsy, údeniny, sladené nápoje, raňajkové cereálie alebo koláčiky. Okrem vysokej kalorickej hustoty tieto potraviny obsahujú farbivá, zvýrazňovače chutí či konzervačné látky, ktoré ich rodičia vo veľkom nejedli.

„Z našich zistení je jasné, že ultraspracované potraviny tvoria väčšinu stravy dospievajúcich a ich konzumácia je na oveľa vyššej úrovni, než je ideálne, vzhľadom na ich potenciálne negatívne zdravotné dopady," uviedla autorka štúdie Dr. Yanaina Chavez-Ugaldeová.

Jej obavy potvrdzuje čoraz viac štúdií. Kým pred desiatimi rokmi takmer neexistovali, už minulý rok vedci publikovali viac ako 200 štúdií zameraných na účinky vysokospracovaných potravín na ľudské zdravie. Tie potvrdzujú obavy o spojitosť ich konzumácie s mnohými metabolickými chorobami, vrátane rakoviny.

Kým výskyt rakoviny ako celku klesá, u generácie X a mileniálov až polovica najčastejších druhov rakoviny rastie, potvrdila nedávna štúdia. Ak bude súčasný trend pokračovať, môže sa „zastaviť alebo dokonca zvrátiť pokrok, ktorý sme dosiahli v znižovaní úmrtnosti na rakovinu za posledných niekoľko desaťročí,“ dodal výskumník z American Cancer Society pre Washington Post.

Za nárastom pravdepodobne stojí mnoho dôvodov, vrátane rastúcej obezity, zmeny mikrobiómu čreva, nezdravej stravy, nedostatočného pohybu, nedostatku spánku či environmentálnych faktorov. Kým ich vplyv nie je jednoducho overiteľný, vedci ale potvrdili súvislosť ultraspracovaných potravín s výskytom rakoviny.

Mladá generácia totiž trpí najmä rakovinami orgánov súvisiacich s trávením, z ktorých najčastejšia je rakovina hrubého čreva. Kým v staršej populácii jej prevalencia klesá, u mladej generácie prekvapujúco stúpa a s ňou aj agresivita tohto typu rakoviny, ktorá sa bežne rozvinie až po viac ako dekáde. Mnohé prípady štyridsiatnikov či ešte mladších ale volajú po znížení skríningového veku zo súčasnej úrovne 50 rokov.

Je preto dôležité, aby sa najmä deti a mladší ľudia začali zdravšie stravovať. Výrazne im k tomu môžu pomôcť aj správne stravovacie návyky svojich rodičov, ktorí sami trpia najvyššou očakávanou úmrtnosťou zo všetkých krajín OECD. Na ďalších stránkach sa dozviete: