Pandémia, vojnový konflikt na Ukrajine či energetická kríza priniesli našej ekonomike nové výzvy. Pri príležitosti 1. mája – Sviatku práce pripravila Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, prehľad vývoja nezamestnanosti, o zvyšovaní platov, v ktorých odvetviach a regiónoch hovoríme o rekordne vysokom počte zamestnaných, ale aj na to, či je home office z dlhodobého hľadiska udržateľný. Analýza vychádza z najaktuálnejších údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, Štatistického úradu SR a Eurostatu.
Nezamestnanosť na trojročnom minime
Miera evidovanej nezamestnanosti klesla v marci 2023 na 5,6 percent, čomu zodpovedá 156,9 tisíc nezamestnaných schopných nastúpiť do zamestnania ihneď, tvrdí Eva Sadovská. Nezamestnanosť sa tak približuje k úrovniam, ktoré boli evidované tesne pred vypuknutím pandémie.
Z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) vyplynulo, že v januári a februári 2020 dosahovala miera evidovanej nezamestnanosti úrovne okolo 5 percent (t. j. cca 138-tisíc uchádzačov o prácu). Koronakríza však predĺžila rady nezamestnaných na úradoch práce. Najdlhšie boli v apríli 2021 s mierou nezamestnanosti na úrovni 8 percent (219,3 tisíc ľudí bez práce). Po uvoľneniach prísnych opatrení a lockdownov došlo k nárastu počtu pracovných ponúk a opätovnému prijímaniu ľudí do zamestnania.
Zamestnanci pribudli najmä v Bratislavskom kraji
„Na Slovensku bol v roku 2022 priemerný počet zamestnancov vykázaný na úrovni 2 394,9 tisíc. Na hodnoty spred pandémie (v roku 2019 na úrovni 2 416,1 tisíc) to však nestačilo. Aj napriek tomu niektoré odvetvia a regióny nielenže vlani prekonali úrovne pred koronakrízou, ale dosahovali dokonca rekordne vysoké počty zamestnaných. Ide predovšetkým o odvetvia ako zdravotníctvo a sociálna pomoc, odborné, vedecké a technické činnosti, vzdelávanie, informačné technológie a komunikácie (IKT), ale aj doprava a skladovanie. V každom tomto odvetví pribudlo za posledných päť rokov 10 až 17-tisíc zamestnancov. Naopak, najväčší úbytok za posledných päť rokov zaznamenal priemysel s poklesom počtu zamestnancov o takmer 31 tisíc na necelých 513 tisíc,“ vysvetľuje analytička.
Z aktuálnych údajov Štatistického úradu SR vyplynulo, že spomedzi regiónov dominuje v zamestnanosti Bratislavský kraj. Počet zamestnancov tam od roku 2017 do roku 2022 vzrástol o takmer 33-tisíc na vyše 513-tisíc. Naopak, najvýraznejší úbytok eviduje Košický kraj s poklesom počtu zamestnancov o vyše 13-tisíc na 288-tisíc.
Rekordne vysoká inflácia spôsobuje reálny pokles platov
Priemerná mzda sa vlani v hospodárstve vyšplhala na 1 304 eur. Na druhej strane sme boli svedkami prudkého zdražovania. „Inflácia dosiahla priemernú úroveň 12,8 percenta, na prelome rokov 2022 a 2023 sa dokonca štyri mesiace držala nad úrovňou 15 percent. Rekordne vysokej inflácii tak v roku 2022 nedokázal konkurovať ani „celkom slušný“ nominálny rast platov na úrovni 7,7 percenta. Platy Slovákov a Sloveniek tak zaznamenali reálny pokles o – 4,5 percenta. Stalo sa tak poprvýkrát za posledných 10 rokov, naposledy platy v slovenskom hospodárstve reálne klesli v roku 2012 a to o – 1,2 percenta,“ objasňuje Eva Sadovská.
Home office pracovným trhom neotriasol
Obmedziť mobilitu a zároveň neprerušiť prevádzku umožňoval firmám počas pandémie home office. Údaje Eurostatu za rok 2021 však nepotvrdzujú, že by pandémia dokázala výraznejšie zvýšiť podiel pracujúcich z domu. Počet zamestnaných, ktorí vymenili kanceláriu za obývačku predstavoval 15 percent (pričom 8,4 percenta občas a 6,6 percenta pravidelne). Tesne pred pandémiou bol podiel pracujúcich z domu vykázaný na úrovni 9,5 percenta.
„Najväčší potenciál pre prácu na diaľku majú odvetvia ako informácie a komunikácia, administratívne služby alebo finančné a poisťovacie činnosti. Tieto oblasti však zamestnávajú iba viac ako desatinu zo všetkých zamestnaných,“ uviedla analytička. Ako ďalej pripomína, home office prináša z dlhodobého hľadiska viac problémov ako úžitku, preto sa „normálom“ stáva hybridný model práce - niekoľko dní v týždni vykonáva zamestnanec svoju prácu na pracovisku a zvyšné dni pracuje z domu, napríklad v pomere 3:2.
- Názor psychológa na dlhodobý home office:
„Pri dlhodobej práci z domu je naše psychické zdravie ohrozené zvýšenou úzkosťou a depresiou. Na začiatku to môže vyzerať ako osamelosť alebo pocit odlúčenia - „nemám sa na koho obrátiť s problémom“. Pri home office sa stráca jasná deliaca čiara medzi domácim a pracovným prostredím - „ešte pošlem tento email a umyjem riad“. Toto môže v konečnom dôsledku nárazovo zvyšovať psychologickú a emočnú záťaž”, konštatuje psychológ Miloš Poštek. „Dlhodobá práca z domu môže zároveň viesť k tzv. “atomizácii” členov tímu, k strate synergií, podpory a pocitu spolupatričnosti, ale aj k nedostatku informácií. Na svoje limity naráža pri home office aj osobnostný a pracovný rast zamestnanca, ktorý sa lepšie uskutočňuje v kolektíve“, doplnil Poštek.
Čo čaká slovenský trh práce v najbližšom období?
Podľa analytičky Wood & Company očakávame, že v tomto roku sa počet nezamestnaných evidovaných na úradoch práce ešte mierne zníži. Miera nezamestnanosti by sa tak mohla v priemere nachádzať na úrovni ako vlani, teda okolo 6 percent. Odhad inflácie pre tento rok hovorí o 10 percent, pričom okolo obdobnej úrovne by sa mohol pohybovať aj nominálny rast platov. To v praxi znamená, že Slováci by si zo svojich platov mohli v priemere dovoliť porovnateľné množstvo tovarov a služieb ako vlani.