Rozvoj automobilového priemyslu priviedol aktívne obyvateľstvo do veľkých miest a otvorenie hraníc umožnilo tisíce Slovákom hľadať lepšie platenú prácu v zahraničí.
Spasenie v mestách a zahraničí
Pred polstoročím žilo viac ako 60 percent obyvateľov Slovenska na dedinách. Tento podiel v roku 2013 klesol podľa Svetovej banky na 45 percent a dediny s menej ako tisíc obyvateľmi sa znepokojivo rýchlo vyľudňujú.
Krendželovka, ktorá leží blízko poľských hraníc, je súčasťou obce Mníšek nad Popradom, ktorá má oficiálne 650 obyvateľov. Ale podľa tamojšieho starostu Petra Žembu v súčasnosti 90 percent z nich pracuje v zahraničí. Ženy odchádzajú do Rakúska ako opatrovateľky a muži, hoci sú horali, odchádzajú pracovať na výletné lode a do Karpát sa vracajú len výnimočne.
„Všetci by sme radi žili a pracovali tu, ale naša finančná situácia nás núti hľadať zárobok v zahraničí, aby sme mohli posielať peniaze domov,“ hovorí starosta P. Žemba, ktorého citovala agentúra AFP.
Pred ôsmimi rokmi nahradila jedna škola niekoľko zatvorených škôl v celej oblasti. Vtedy bolo v tejto škole viac ako 400 žiakov, v súčasnosti ich je iba 73. Na slovenskej strane hraníc sa zatvorili taktiež aj obchody. „So zavedením eura ľudia schudobneli a jazdia nakupovať do Poľska,“ hovorí Barbara Paluchová, obyvateľka poľskej obce Piwniczna na druhej strane hraníc.
Dedina so šiestimi deťmi
V slovenskej obci Havranec, ktorá takisto leží pri poľských hraniciach, v roku 1980 žilo 386 obyvateľov. Dnes ich tam je osem. Ani v mestečku Harakovce na východe Slovenska nie je situácia iná. Kostol s bielym priečelím z 13. storočia, ukrytý uprostred vlnitej krajiny s poľami a lesmi, pripomína jeho dávnu minulosť.
Migrácia obyvateľov za prácou ale spôsobila, že počet aktívnych obyvateľov prudko klesá. A na súčasných 59 stálych obyvateľov pripadá iba šesť detí.
Harakovce by sa mohli ocitnúť bez starostu, ktorého úrad je finančne ohodnotený 220 eurami mesačne, čo je asi štvrtina priemernej mzdy na Slovensku. Starostka Božena Melíšková si totižto našla lepšiu prácu v inej obci. Jej dcéra sa ale rozhodla prevziať štafetu a kandiduje na funkciu starostky. „Chcem prispieť k zlepšeniu života v našom mestečku,“ vysvetľuje.
Slovenská dedina Harakovce Zdroj: SITA / Viktor Zamborský
Pomoc farmám
Po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004 a uvoľnení hraníc sa rozhodlo približne 120-tisíc Slovákov, predovšetkým tí mladší, využiť možnosť ísť za lepším životom do Veľkej Británie, Rakúska alebo do Českej republiky.
„Na dedine už nie je práca. Mladí odchádzajú do miest alebo do cudziny a už sa nevracajú,“ potvrdzuje hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska Marta Bujňáková.
Zahraničné investície, najmä do automobilového priemyslu, znamenali príliv ľudí do Bratislavy a východoslovenských Košíc. Dediny z toho mali iba nepatrný úžitok a európske subvencie nemali očakávaný efekt.
Slovensko by tento rok malo podľa ústrednej banky zaznamenať rast HDP o 3,2 percenta, ale nezamestnanosť sa podľa aprílových údajov dotýka 11,6 percenta aktívneho obyvateľstva. V Bratislave síce dosahuje nezamestnanosť iba šesť percent, ale na dedinách 17 percent.
Môže za to štát? Nemôže, tvrdí hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Slovensko a EÚ sa podľa neho snažili finančne vyrovnať nerovnosti medzi industrializovaným západom a dedinským východom. Zo 14 miliárd eur vyčlenených pre Slovensko z európskeho kohézneho fondu na obdobie 2014 až 2020 má ísť 1,5 miliardy eur na rozvoj dedín prostredníctvom investícií do 1 250 fariem a 400 podnikov potravinárskeho priemyslu.
