Analytici zmenu tohto trendu neočakávajú, už v budúcom roku by sa mohli kurzy eura a doláru vyrovnať na úroveň jedna k jednej. Deutsche Bank odhaduje, že euro do konca roku 2017 klesne na 0,85 dolára.

Slabé euro môže spasiť stagnujúcu Európu. Či sa mu to podarí, nie je isté

Kurz eura a doláru od roku 1999 Zdroj: ECB

Kvantitatívne uvoľňovanie

Jednou z hlavných príčin súčasného oslabovania eura je menová politika Európskej centrálnej banky (ECB). V rámci kvantitatívneho uvoľňovania (QE) od 9. marca nakupuje štátne dlhopisy a niektoré ďalšie cenné papiere v celkovej hodnote šesťdesiatich miliárd eur mesačne. Podiel slovenských je len 0,77 percenta.

Program, ktorým „ECB rozbehla rotačky a začala tlačiť peniaze do ekonomiky,“ ako je QE laicky nazývané (pozri rámček pre vysvetlenie štyroch chýb nachádzajúcich sa v tejto vete), bude prebiehať minimálne do septembra 2016 a jeho celková výška tak dosiahne viac ako bilión eur.

Čo je to kvantitatívne uvoľňovanie (QE)

V rámci kvantitatívneho uvoľňovania (Quantitative Easing) Európska centrálna banka nakupuje štátne dlhopisy a niektoré ďalšie cenné papiere, napríklad od Európskej únie či Európskej investičnej banky. Tieto dlhopisy nakupuje od bánk a ďalších finančných inštitúcií na sekundárnom trhu. V prípade, ak by ich nakupovala priamo od vlád, išlo by o monetizáciu dlhu, ktorá je vo väčšine vyspelých krajín zakázaná.

ECB, samozrejme, všetky tieto obchody financuje bezhotovostne, takže svoje rotačky nerozbehla a rovnako tak netlačí peniaze do ekonomiky, ale do bánk.

Cieľom QE je nákupom cenných papierov poskytnúť finančným domom viac prostriedkov a likvidity. Vďaka tomu by mali byť banky viac motivované poskytovať úvery firmám a malým a stredným podnikom, čím by sa mal zvýšiť ekonomický rast aj rast cien. Eurozóna sa totiž už niekoľko mesiacov nachádza v deflácii a ECB sa snaží udržať infláciu na úrovni tesne pod dvomi percentami.

Takýto pozitívny výsledok QE nie je zaručený, vo veľkej miere závisí na rozhodnutiach súkromných bánk. Niektorí ekonómovia a analytici navyše o fungovaní tohto mechanizmu nie sú presvedčení. Ekonóm Bank of England Nick Butt v analýze napísal, že QE vo Veľkej Británii k väčšiemu úverovaniu neviedlo.

Tým, že ECB v rámci QE nakupuje vládne dlhopisy, ktoré sú v posledných rokoch obľúbenými aktívami investorov, znižuje ich percentuálne výnosy. Tie sú pritom za posledné mesiace na nízkych úrovniach.

Podľa dát OECD napríklad úrokové miery na írskych vládnych 10-ročných dlhopisoch klesli koncom minulého roka na 1,45 percenta, pričom ešte v roku 2012 boli na úrovni viac ako siedmych percent. Podobne sú na tom aj portugalské – 3,05 koncom roka 2014 oproti 13,22 na začiatku 2012.

FED verzus ECB

A zatiaľ čo ECB kvantitatívne uvoľňovanie tento mesiac iba rozbieha, americká centrálna banka FED v októbri minulého roka tento program po takmer piatich rokoch ukončila. Celková hodnota ňou nakúpených dlhopisov sa vyšplhala na viac ako 3,7 bilióna amerických dolárov. Podľa FED-u sa už ekonomika Spojených štátov spamätala – rast cenovej hladiny má od deflácie ďaleko, nezamestnanosť klesá a HDP minulý rok vzrástlo o 2,2 percenta.

Nízke úrokové miery v krajinách eurozóny a očakávané zvyšovanie úrokových sadzieb v USA tak zapríčiňujú odliv kapitálu z Európy za oceán. Investori sa zbavujú európskych aktív aj eur a rastie dopyt po amerických dolároch, čo prirodzene vedie k poklesu hodnoty eura a rastu hodnoty dolára.

Záujem o euro klesá aj kvôli neistote v Grécku, ktorého nová vláda vyhrala voľby so sľubom minimálne obmedziť alebo zrušiť reformy potrebné na uzdravenie verejných financií. Počas vyjednávania o ďalšom balíku pomoci nakoniec grécka vláda predložila návrhy ďalších reforiem, tie sú však na smiech a okrem investorov začína trpezlivosť dochádzať aj eurozóne.

Na ďalšej strane: Ako slabé euro môže ekonomike pomôcť