Dĺžka skúšobnej doby po prijatí zamestnanca na nové miesto by mohla závisieť od druhu práce a výšky zárobku. Čím horší plat, tým kratšia by bola skúšobná lehota. Nekvalifikovaní robotníci s nízkymi zárobkami by ju mali len mesiac, prípadne dva. Inžinierov strojárov, chemikov či učiteľov by zasa firma mohla testovať dlhšie ako sú súčasné tri mesiace.

Podľa nepotvrdených informácií eTRENDU by to mohlo byť až do deviatich mesiacov. Zmeny by mala zaviesť novela Zákonníka práce, ktorú chce vláda pripraviť do polovice tohto roka. Tézy pripravovaných zmien pracovného práva predstavil v pondelok po prvý raz minister práce Jozef Mihál (SaS) na stretnutí tripartity.

Zmeny by mali tiež výrazne upraviť dĺžku výpovednej doby podľa odpracovaného obdobia, mali by umožniť viac pracovať doma a súčasne by mali zaviesť nižšiu ochranu odborárov na pracoviskách. ,,Sú to prvé oficiálne informácie o Zákonníku práce na papieri z dielne ministerstva po tom, čo sme tri mesiace rokovali o zmenách v zákonníku so zamestnávateľmi. Preštudujem si ich a čoskoro zaujmeme stanovisko. V mnohých oblastiach sú to však ešte veľmi málo konkrétne návrhy,“  reagoval viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš. Podľa neho však mnohé tvrdé návrhy, o ktorých sa debatovalo, zatiaľ v tézach nie sú zapracované.

Odborári totiž nedávno pristúpili k protestným akciám a prerušili rokovania práve preto, že vláda odmietala zverejniť akékoľvek návrhy zásahov do Zákonníka práce.  ,,Pracovná skupina sa stretla dvakrát. Odmietli sme účasť, kým nie sú návrhy zmien konkrétne,“ doplnil Mojš.  Odborári rokovali len s majiteľmi a šéfmi firiem, pričom na zmenách sa v absolútnej väčšine bodov nezhodli.  K návrhu naviazať dĺžku skúšobnej lehoty na výšku platu V. Mojš uviedol, že je to zaujímavý nápad, treba však preveriť, či to povoľujú medzinárodné predpisy.

Podľa téz ministerstva má byť výrazne zmenená aj ochrana zamestnanca, ak sa firma rozhodne s ním rozviazať pracovný pomer. Pri pracovníkoch, ktorí pre podnik či firmu pracovali krátko, by sa súčasná dvojmesačná výpovedná lehota podľa zákulisných informácií mohla skrátiť až na dva týždne. ,,Oficiálne takúto informáciu nemáme, žiadne konkrétne čísla sa v tejto súvislosti ešte ministerstvo nepovedalo,“ dodal Mojš.

Naopak, ak by firma prepúšťala človeka, ktorý pre ňu pracuje napríklad desať a viac rokov, výpovedná lehota by bola dlhšia. V súčasnosti musia firmy okrem výpovednej lehoty dať prepusteným aj dva mesačné platy ako odstupné.  Zamestnávatelia protestovali, že tento súbeh by sa mal zrušiť alebo sprísniť. Po novom by sa obe strany voľne dohodli o čase, koľko by mal pracovník ešte pracovať vo výpovednej lehote a koľko platov získa ako odstupné. Zrejme to však nebude znamenať, že všetci prepustení budú mať istotu najmenej štyroch platov po oznámení výpovede.

Zákonník práce by mal byť po zmenách ústretovejší k rodine. Firma by si po novom s pracovníkom mohla dohodnúť  ľubovoľný rozsah práce ,,z domu“. Takáto práca by sa mohla hodnotiť ako nadčas  - teda aj s príplatkami. Pre matky či otcov s deťmi do 15 rokov, ktorí by si nadrobili hodiny, by navyše by malo byť možné čerpať náhradné voľno počas školských prázdnin. Takéto kumulovanie nadčasov by sa navyše mohlo zohľadňovať už rok pred prázdninami. Rodičovskú dovolenku, ktorá sa v súčasnosti čerpá do troch rokov veku dieťaťa, by si otec či matka mohli rozložiť na viac etáp až do piatych narodenín potomka. Matka by sa tak napríklad po roku vrátila do práce, rok - dva pracovala a následne dočerpala rodičovskú dovolenku.

Do Zákonníka práce by sa malo natrvalo dostať takzvané Flexikonto, ktoré bolo schválené len dočasne v čase krízy. V ťažkých časoch chráni zamestnancov – firma platí ľudí, aj keď pre nich nemá prácu a oni sú doma. Následne po náraste objednávok aj prevádzky zasa získava výhodu zamestnávateľ - môže prinútiť ľudí pracovať viac ako osem hodín a päť dní v týždni, pretože si ľudia odrobia už zaplatenú prácu.

Zamestnávanie na dobu určitú by malo mať po novom menej prísne pravidlá ako v súčasnosti, mohlo by sa uzatvárať opakovane a aj na dlhší čas ako teraz. Túto časť zákonníka menil naposledy parlament za bývalej vlády Roberta Fica (Smer-SD), pracovný pomer na určitú dobu tak možno v súčasnosti dohodnúť najdlhšie na dva roky, pričom je ho v rámci dvoch rokov možné predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát. Pritom sa pod predĺžením rozumie aj situácia, keď firma uzavrela znova dohodu na dobu určitú s pracovníkom s prestávkou najviac šesť mesiacov.

Premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS) tvrdí, že zmeny Zákonníka práce sú potrebné a jeho súčasné nastavenie je nespravodlivé, pretože nezohľadňuje rozdielne postavenie zamestnancov z hľadiska výšky ich mzdy či typu pracovnej zmluvy. Zmeny by mali zohľadniť práve tieto rozdiely. Podľa zamestnávateľov sú zmeny v tézach nedostatočné. ,,Naše požiadavky sú radikálnejšie, je potrebné ešte predstaviť konkrétne návrhy" dodal predseda Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko.

Tézy pracovného návrhu novely Zákonníka práce

rodina

  • zamestnávateľ so zamestnancom si môžu nastaviť plný pružný pracovný čas (povinnosť byť/nebyť na pracovisku, ale pracovať) podľa vlastných potrieb
  • otvára sa možnosť, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom mohol dohodnúť, že zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas aj pri práci doma
  • možnosť vzniku zdieľaného pracovného miesta - teda rozdeliť pracovnú náplň jedného pracovného miesta medzi viac ľudí
  • možnosť čerpať náhradné voľno rodičmi detí mladších ako 15 rokov počas školských prázdnin až do 12 mesiacov po výkone práce nadčas
  • možnosť čerpať rodičovskú dovolenku až do 5. roku veku dieťaťa

skúšobná lehota a výpovedná doba

  • vláda navrhuje zaviesť vzťah medzi výškou mzdy a skúšobnou lehotou. Čím nižšia mzda, tým nižšia skúšobná lehota a naopak
  • vláda navrhuje zaviesť vzťah medzi dĺžkou výpovednej doby a dĺžkou odpracovaného obdobia pre zamestnávateľa. Firma sa zároveň bude môcť dohodnúť so zamestnancom na pružnom rozdelení výpovednej lehoty a odstupného (napríklad pri štvormesačnej lehote môžu byť kombinácie 1+3, 2+2, 3+1)

znižovanie byrokracie

  • zamestnanec v určitom veku získa právo na vyššiu výmeru dovolenky. Odbúra sa tak zložité byrokratické dokazovanie, či má zákonný nárok na dlhšiu dovolenku
  • na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca sa umožní doručenie výplatnej pásky len elektronickou formou
  • pri výkone brigádnickej práce študentov sa bude predpokladať, že fyzická osoba sa považuje za študenta až do konca októbra kalendárneho roka

pružnosť

  • zamestnávateľ si bude môcť so zamestnancom dohodnúť pružnejšie parametre pracovného pomeru. Platiť bude pravidlo: čím vyššia mzda, tým vyššia pružnosť z hľadiska skúšobnej, výpovednej lehoty alebo práce nadčas. Či už v rámci kolektívneho vyjednávania, alebo individuálnej dohody
  • flexikonto sa na základe súhlasu sociálnych partnerov zavedie ako trvalý inštitút Zákonníka práce
  • úprava pracovných pomerov na dobu určitú - zvýšenie počtu opakovaní a predĺženie maximálneho trvania.

postavenie odborov

  • vláda navrhne zrušenie povinnosti zamestnávateľa dlhodobo uvoľňovať zamestnancov na výkon verejnej funkcie a výkon odborovej funkcie
  • zavedie porovnateľné postavenie zamestnaneckej rady a odborovej organizácie

Ilustračné foto na titulke - TASR/Štefan Puškáš