Hodiny konca sveta
Doomsday Clock sú metaforou na blížiaci sa armagedon, zlovestnou spomienkou na hrozbu jadrovej vojny. Je to symbol blízkosti ľudstva ku globálnej katastrofe. Polnoc predstavuje definitívnu záhubu. Čím ďalej sa minútová ručička nachádza od polnoci, tým je hrozba vzdialenejšia.
Doomsday Clock udržiava Bulletin atómových vedcov od roku 1947. Neziskovú skupinu založili v roku 1945 vedci Chicagskej univerzity, ktorí pracovali na vývoji prvých jadrových zbraní v rámci Projektu Manhattan. Najďalej od polnoci, 17 minút, boli tieto hodiny v roku 1991 po tom, ako sa skončila studená vojna.
Tento rok vedci posunuli ručičku o pol minúty bližšie k polnoci. Hodiny sú momentálne najbližšie k polnoci od roku 1953, keď sa dostali na čas 23:58 po prvej skúške vodíkovej bomby. Na základe čoho posun nastal a aký majú „Hodiny konca sveta“ psychologický vplyv na spoločnosť a jej vnímanie aktuálneho diania vo svete, sa zamýšľa úvaha na portáli The Conversation.
Fazuľa namiesto mäsa
Sledovanie pozvoľných a zdanlivo nezvratných následkov klimatických zmien vyvoláva bezmocnosť a strach. V roku 2011 Americká psychologická asociácia popísala novú chorobu, ktorá sa v našej spoločnosti šíri čoraz viac – ekoúzkosť. Zatiaľ nie je uznaná ako oficiálna diagnóza.
Šírenie si všimli napríklad portály Quartz či The Atlantic, ktoré zároveň aj prispeli k tomu, čo môže robiť občan sám pre zmiernenie devastácie prírody a ekoúzkosti ako takej. Spopularizovali myšlienku bádateľky Helen Harwattovej, ktorá sa špecializuje na ekologické stravovanie, odbor, ktorý skúma stravovacie návyky kombinujúce prospech pre zdravie aj životné prostredie zároveň.
Tá skúmala, čo by sa stalo, ak by ľudia hromadne vynechávali v jedálničku hovädzie mäso a vždy ho nahradili fazuľou. Ukázalo sa, že ak by celé Spojené štáty boli schopné a ochotné na túto zmenu pristúpiť, teoreticky by sa mohla Amerika priblížiť limitom pre emisie skleníkových plynov pre rok 2020, ku ktorým sa v roku 2009 zaviazal Barack Obama.
Chov dobytka je energeticky neefektívny proces. Ako krmivo v jednom brazílskom veľkochove s 38-tisíc kusmi sa každý deň použije 900 ton sójových bôbov. Kravy produkujú veľké množstvá skleníkových plynov a spotrebujú omnoho viac kalórií (sója), ako ľudskému telu dodá výsledné mäso. Efektívnejšie by teda bolo, ak by ľudia skonzumovali samotnú sóju. Vedkyňa upozorňuje, že význam čo i len čiastkových ekologických záväzkov je relatívne vysoký.
Nový nepriateľ Afriky
Milióny ľudí opúšťajú aktívny farmársky životný štýl, majú na výber cenovo dostupnejšie automobily a hlavne priemyslovo spracované potraviny, vzdávajú sa cvičenia a chodenia do práce pešo – to všetko má za následok, že krajiny subsaharskej Afriky zasiahla nečakaná epidémia obezity.
Obezita by pre africké krajiny mohla byť zložitým problémom, a to z dvoch dôvodov, tvrdí denník The New York Times. Ľudia, ktorí v mladosti trpeli nedostatočným prísunom živín, čo je v Afrike stále problém, sú náchylnejší k priberaniu, len čo majú k dispozícii veľké množstvo jedla.
Okrem toho zdravotnícke systémy afrických krajín sú nastavené na boj s úplne inými ochoreniami – AIDS, malária, tuberkulóza. Na boj s obezitou a sprievodnými problémami nemajú africké krajiny riadne vybavenie ani lekárov. Napríklad v 48-miliónovej Keni sa nachádza iba 40 praktických kardiológov, zatiaľ čo v USA pripadá jeden kardiológ na 13-tisíc obyvateľov.
V afrických krajinách tiež rýchlo pribúdajú reštaurácie rýchleho občerstvenia. Fast foody ako Burger King, Subway či Domino’s Pizza otvárajú vo viacerých afrických krajinách nové pobočky v rámci stratégie preniknúť na africký trh.
Pobočka KFC v Keni Zdroj: SITA / AP
