V Nepále v utorok udrelo ďalšie zemetrasenie o sile 7,4 stupňa. Otrasy vychádzali z hĺbky devätnástich kilometrov. Otrasy boli cítiť až v indickom Dillí. V Nepále zahynulo podľa najnovšej bilancie 42 ľudí a zranených je ďalších 1 117. Z Indie hlási 17 mŕtvych a z Číny jednu obeť.

Pred dvomi týždňami zasiahlo Nepál zemetrasenie, ktoré si vyžiadalo približne 8 000 obetí. V utorok zasiahlo opäť. Seizmológovia s týmto dotrasom nepočítali?

Prekvapilo nás to a, žiaľ, vždy nás prekvapí nové zemetrasenie, pretože stále nevieme presne odhadnúť, ako sa bude aktivita vyvíjať. K [utorkovému] zemetraseniu došlo na mieste, kde sa nová aktivita dala očakávať. Bolo to na mieste, kde sa trhlina zlomu pred dvoma týždňami zastavila. Epicentrum alebo miesto, kde sa zemetrasenie pred dvoma týždňami začalo, bolo asi 80 kilometrov severozápadne od hlavného mesta. Silné zemetrasenie sa nikdy neodohraje v jednom bode, ale rozširuje sa na zlome, ktorý bol dlhý 150 kilometrov. Ťahal sa priamo v smere na východ medzi Indiou a Áziou na východ a zastavil sa asi 80 kilometrov východne od Káthmandu.

V priebehu dvoch týždňov dochádzalo práve v tejto oblasti k dotrasovej sérii, ktorá sa postupne utlmila. Na základe skúseností z predošlých zemetrasení po celom svete je známe, že miesta, kde sa zemetrasenia zastavili, sú rizikové miesta, kde môže dôjsť k ďalšiemu silnému zemetraseniu a trhlina pokračuje ďalej. Nikdy však nie sme schopní určiť, či sa vtedy uvoľnila všetka energia, ktorá tam bola nahromadená tektonickými procesmi počas uplynulých desaťročí. Dnes je jasné, že praskala akási bariéra na zlome, čo je spevnené miesto, ktoré pred dvoma týždňami zemetrasenie ďalej nepustilo.

Prečo následky zemetrasenia boli v utorok oveľa menšie ako pred dvoma týždňami, keď stupne boli takmer identické?

To, že sa zdá, že boli škody menšie a bolo aj menej strát na ľudských životoch, je dané niekoľkými faktormi. Zemetrasenie pred dvoma týždňami malo 7,8 stupňa a v utorok 7,3. Ide o stupne, ktoré sa na prvý pohľad zdajú takmer identické, ale rozdiel je obrovský. Pokiaľ sa zemetrasenie líši o jeden stupeň, tak sa ich energia líši 30-násobne. V tomto prípade bolo utorňajšie zemetrasenie 10- možno 15-krát slabšie.

Efekt na zemetrasenie má aj hĺbka, teda bod v ktorom vzniklo zemetrasenie (hypocentrum), a rovnako aj vzdialenosť epicentra od nejakého mesta. V tomto prípade došlo k zemetraseniu vo väčšej hĺbke, približne 15 až 19 kilometrov na území, ktoré je menej osídlené a zlom bol omnoho kratší ako ten, ktorý otriasol Káthmandu pred niekoľkými dňami. Navyše, vtedy bol bližšie k hlavnému mestu.

Platí korelácia, že čím je ohnisko zemetrasenia hlbšie v zemi, tým je efekt na škody menší? Napríklad pred dvoma týždňami bolo hypocentrum dva kilometre pod zemským povrchom, v utorok o 15 kilometrov hlbšie.

Nie je to celkom tak. Silnejšie zemetrasenie nikdy neprebieha v jednom bode, ale šíri sa po zlome. Zlomová plocha je veľmi komplikovaná a pohyb blokov je veľmi zložitý. Spravidla platí, že v mieste, kde sa začali hýbať bloky, bol pohyb menší ako niekde inde. Družicové snímky jasne preukázali, že najväčší pohyb nastal neďaleko hlavného mesta, hoci ohnisko zemetrasenia bolo vzdialené 80 kilometrov na severozápad. Posun dosiahol 3 až 3,5 metra. Aj keď zemetrasenie bolo hlbšie, záleží v skutočnosti na tom, aká časť zlomu povolila.

Today's 7.3 magnitude quake in Nepal has sent traumatized citizens back out onto the streets: http://t.co/HoTBDIhQjf pic.twitter.com/cFRyDKD9FV

— CNN (@CNN) May 12, 2015

Ako sa šíria seizmické vlny?

Seizmická energia sa šíri po akejsi guli, ktorá sa šíri ďalej. Počas jednej sekundy získa guľa energiu, ktorá má polomer zruba šesť kilometrov, keďže jej rýchlosť je približne šesť kilometrov za sekundu. Za dve sekundy máte guľu s polomerom 12 kilometrov a hoci je obrovská, energia je tá istá. Geometrickým prepočtom na jednotku plochy je energie menej a menej. Čím je teda miesto zásahu ďalej od zlomu, tým je efekt nižší.

Ako fungujú výstražné systémy, keď seizmológovia nevedia predvídať, kedy zemetrasenie nastane?

Neviem presne, ako funguje výstražný systém v Nepále, ale vo všeobecnosti je založený na tom, že ak sa zemetrasenie začne, ako pred dvoma týždňami, vo vzdialenosti 80 kilometrov a vy by ste mali seizmickú stanicu v mieste, kde sa začalo, tak stanica zemetrasenie identifikuje takmer okamžite. Vyšle signál, ktorý sa šíri rýchlosťou elektromagnetických vĺn, de facto nekonečnou rýchlosťou. Pokiaľ majú v Káthmandu prijímač, tak signál o začiatku zemetrasenia majú seizmológovia okamžite. Zatiaľ čo seizmické vlny do 80 kilometrov vzdialeného Káthmandu dorazia až v prepočte za 11 sekúnd, pri predpoklade, že sa pohybujú rýchlosťou šesť kilometrov za sekundu. Máte čas 11 sekúnd, aby systém v hlavnom meste vyhodnotil, že nejde o falošný poplach a spustiť sirény.

Čo sa dá stihnúť za 11 sekúnd?

Takýto výstražný systém napríklad funguje v Japonsku a slúži napríklad na spomalenie rýchlovlakov, ktoré sa rútia rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu a môžete týmto systémom odpojiť napríklad plynovod. Sekundárne efekty zemetrasenia bývajú niekedy oveľa ničivejšie ako samotné zemetrasenie – požiare spôsobené poškodeným plynovodom alebo skratom na elektrickom vedení. Môžete automaticky zastaviť výťahy a koľko máte času, záleží od toho, ako ďaleko zemetrasenie vzniklo. Takýto systém sa však, obávam sa, ešte nefunguje v Nepále.

Na ďalšej strane: Prečo veda a technika v predpovedaní zemetrasení ešte nepokročili?