Dánska rovinatá krajina
Ďalší deň prechádzame obrím niekoľkoposchodovým trajektom z mesta Rostock do Dánska. Tých 160 eur, čo nás stál lístok na dvojhodinovú plavbu je už dávno zabudnutých a otvára sa pred nami dokonalo rovinatá krajina. Hneď prvý kemp v Dánsku je ukážkovo čistý, obchod slušne zásobený lokálnymi pivami, ľudia slušní a milí, či už hovoríme o obsluhe alebo návštevníkoch. Stretávame tu len Dánov a lokálni hudobníci rýchlo rozptýlia náš mylný dojem, že ak rozumieme nemčine, budeme aj im. Ani náhodou, je to zmes nórčiny, fínčiny a snáď aj maďarčiny.
Pomaly ubiehajú ďalšie kilometre, deti aj nás tešíme návštevou Middelaldercentret – stredovekého centra. Predstavte si múzeum oravskej dediny, ale v akčnejšej forme. Sú tu živé stánky, remeslá, predstavenia bojujúcich rytierov, rozľahlá lesná escape room a hlavná atrakcia pre naše deti – strely z dvoch masívnych katapultov. Predstavujeme si, ako nimi pred stovkami rokov útočili na nepriateľov. Za hradby strieľali nielen skaly, ale aj choré zvieratá či špiónov.
Fascinuje ma severská architektúra – nízke učupené domčeky, väčšinou prikryté zelenou alebo slamenou strechou s farebnou fasádou. Otvorené záhrady bez plotov, kde len zriedka vidíme ľudí vonku. A dlhé presuny dvojpruhovými okresnými cestami s maximálnou 80 km/h lemovanými vysokými ihličnatými stromami.
Rovinatou krajinou z jedného ostrova na druhý ponad moria smerujeme na východný cíp Dánska. Møns Klint je známa atrakcia – strmé útesy vytesané morom si zaslúžime až zdolaním pol tisícky schodov smerom k pobrežiu Baltského mora. Na miestne pomery v kopcovitej krajine, otestujem aj lokálne cyklotraily.
