Prvé privítanie
Vyrážame s plánom na jednu zastávku cestou a potom sa uvidí. Hoci mnohé internetové diskusie hlásia, že cestu karavanom treba plánovať mesiace, netreba sa báť. My sme to zvládli za pár týždňov. Aj kempov je v Dánsku plno. Vyberáme si tak len niekoľko pevných bodov – pozdravujeme Legoland – a zvyšok nechávame na to, ako uplynie život.
Prvé privítanie v kempe pri Senftenberger See ale nepoteší. Postaršia Nemka na mňa po vystúpení z auta v kempe začne kričať, či mám spätné zrkadlá. Moja nechápavá nedokonalá nemčina ju neobmäkčí. Pochopím až po chvíli – povrch v kempe je prašný, išiel som rýchlo a v zrkadlách som mal vidieť, ako prášim. Moje zahanbené ‚Entschuldigung‘ po chvíli prekryje úsmev, keď všetci ukazujú na seba, že aj ich takto privítala, bez ohľadu na rýchlosť jazdy.
Prvýkrát tu rozkladáme karavan. Po nácviku je to už rýchla operácia – vytiahnuť markízu, stolík, stoličky, vysunúť podpery, aby sa v noci neknísalo, uvoľniť odtoky umývadiel. Víťazný zvuk otvárajúcej sa plechovky piva sa rozľahne nočným kempom ani nie po polhodine.
A spanie v karavane? Náš T447 Clever Edition má jedno letisku vzadu, kde sa vyspia traja – v prípade že dve tretiny z nich sú deti a jednu kráľovskú sklápaciu posteľ nad obývačkou. Dokonalé zatemnenie a formou početných okien aj vetranie spôsobuje, že ráno spíme ozaj dlho. Je to úplný opak spania v rozhorúčenom a presvietenom stane bez čerstvého vzduchu.
