Zhoršuje problém
Minimálna mzda je aktuálne na úrovni 435 eur, dostáva ju zhruba 100-tisíc zamestnancov. Ovplyvňuje tiež výšku príplatkov za prácu v noci, či v škodlivom prostredí, ktoré dostávajú ďalšie desaťtisíce pracujúcich. A na ďalšie desiatky tisíc dohodárov sa zase vzťahuje minimálna hodinová mzda.
Zvyšovanie minimálnej mzdy komplikuje zamestnávanie ľudí s nízkou kvalifikáciou – ak pre zamestnávateľa nemá ich práca hodnotu minimálnej mzdy plus zisk, ľudí prepustí a firmu zavrie. Slovensko má pritom dlhodobo problém práve s veľkým množstvom nekvalifikovaných pracovníkov s nízkym vzdelaním, ktorých pozícia na trhu práce sa zvýšením minimálnej mzdy ďalej zhorší.
Slovenská obchodná a priemyselná komora vlani upozornila, že zvýšenie minimálnej mzdy na 435 eur bude znamenať prepúšťanie v odvetviach textilného, kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu, zo Slovenska už pre zvyšovanie ceny práce postupne odchádzajú výrobcovia káblových zväzkov.
Výroba káblových zväzkov v Leoni Slovakia Zdroj: Leoni
Trináste platy
Veľkú nevôľu medzi podnikateľmi vyvolali aj úvahy o povinnom vyplácaní trinásteho platu, hoci aj oslobodeného od zdanenia, prípadne odvodov. „V našej firme sme uplynulých zhruba päť rokov nedvíhali platy, ale voľné peniaze rozdeľujeme zamestnancom formou odmien vo výške asi 20 až 40 percent k základnému platu. V podnikaní môžete rozdeliť len to, čo ste reálne zarobili, predpísaním ďalších “pravidelných” odmien sa iba zvyšuje stres pre majiteľov malých firiem, kde nie sú príjmy rovnomerné, ale sa v čase menia,“ hovorí konateľ elektrotechnickej spoločnosti Energyr Ivan Valovič.
Jednoznačne proti sú podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska dve tretiny podnikateľov, za je len desatina. Približne 80 percent výrobných firiem na Slovensku vypláca k základnému platu aj odmeny alebo bonusy. Ide o variabilnú zložku, ktorá slúži aj ako motivačný nástroj a jej výška sa odvíja od snahy a výsledkov konkrétneho zamestnanca.
„Ak by trinásty plat dostal automaticky každý zamestnanec ako paušálnu odmenu, ktorá nie je naviazaná na konkrétne výsledky práce, firmám by to pokrivilo systém odmeňovania za pracovný výkon,“ hovorí prezident Slovenskej asociácie HR Branislav Vargic.
V prípade uzákonenia tejto novinky podľa neho mnohé firmy len prenastavia systém odmeňovania tak, aby sa im nenavýšil celkový rozpočet na mzdy. Rozpustením povinného trinásteho platu v pohyblivej zložke platu tak ostanú zamestnanci na tom istom.
Plat v inzeráte
Návrh na povinné zverejňovanie ponúkaného platu v pracovných inzerátoch odmietlo v prieskume TRENDU až 64 percent respondentov. Pozitívny alebo skôr pozitívny postoj vyjadrila necelá tretina zo 112 podnikateľov a manažérov, ktorí návrh hodnotili.
„Každá ďalšia regulácia či pridávanie povinností neprospieva zjednodušovaniu podnikania a podnikateľského prostredia. V porovnaní s infantilnými úletmi ohľadne povinných trinástych platov je však toto naozaj omrvinka,“ hovorí konateľ spoločnosti Caarnie Peter Lang.
Zdroj: Maňo Štrauch
Firmy aj personalisti priznávajú, že zverejnenie platu v inzerátoch priláka vyšší počet uchádzačov o prácu, navyše s vyššou kvalifikáciou. Napriek tomu by uprednostnili vo využívaní tohto personalistického nástroja slobodu a nie plošnú reguláciu. „Na Slovensko by to spôsobilo destabilizáciu pracovného trhu, náš trh na to nie je pripravený,“ tvrdí generálny riaditeľ Poštovej banky Andrej Zaťko.
„Pokiaľ hľadáte 'stroj' na uťahovanie skrutiek, plat môžete zverejniť. Pokiaľ hľadáte tvorivého človeka, až pri pohovore a možno aj dodatočných stretnutiach viete odhadnúť jeho cenu na základe jeho potenciálneho úžitku. Taký zamestnanec svoju cenu pozná a nepôjde pod ňu,“ dodáva predseda predstavenstva Factory 4 Solutions Igor Hornák.
Výkonný riaditeľ firmy Mediworx Software Solutions Filip Vítek hodnotí opatrenie pozitívne. „Taktizovanie o plate je smiešny prežitok. Ak je pridaná hodnota zamestnanca pre firmu v správnom pomere k platu, zverejnenie jeho mzdy nikomu neublíži.“
