Vládne návrhy na umelé zvyšovanie platov v slovenskej ekonomike zasiahla silná kritika firiem. Postavenie zamestnancov opatrenia zlepšia len kozmeticky, no firmám klesne konkurencieschopnosť a ekonomiku to výrazne poškodí, tvrdia zástupcovia zamestnávateľov.
Sociálny balíček
„Musím sa pousmiať, že je to sociálny balíček, pretože tie zmeny zaplatia zamestnávatelia. Len príplatky budú stáť výrobnú fabriku na strednom Slovensku s 250 zamestnancami a nepretržitou prevádzkou 200-tisíc eur ročne navyše a to nepočítame navrhovaný nárast minimálnej mzdy. To sú veľmi vysoké dodatočné náklady," upozorňuje Tatiana Orglerová, personálna riaditeľka firmy na výrobu stavebných látok KnaufInsulation pre strednú a východnú Európu.
Slovenská národná strana na jar rozbehla kampaň za povinné zavedenie trinástych platov. Opoziční poslanci Miroslav Beblavý a Jozef Mihál prišli s návrhom na povinné zverejňovanie ponúkaného platu v pracovných inzerátoch a Most-Híd sa pridal návrhom na zvýšenie odpočítateľnej položky zo základu dane, ktorá by mala zvýšiť čistú mzdu pracovníkov v slovenskej ekonomike. A začiatkom mája premiér Robert Fico oznámil prípravu rozsiahleho balíčka zmien zákonníka práce, ktoré zavedú zvýšenie príplatkov za prácu v noci, cez sviatky a víkendy, o desať dní dlhšiu otcovskú dovolenku či zvýšenie minimálnej mzdy k hranici 500 eur.
„Zamestnávatelia ostro protestujú proti zneužívaniu pracovnej legislatívy na politické účely, pričom účet za získané politické body neplatia politici, ale zamestnávatelia,“ zareagovala Republiková únia zamestnávateľov a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Obe organizácie pritom pohrozili, že ak vláda nestiahne tieto návrhy, zvážia odchod z rokovaní tripartity.
Zdroj: SITA
Polepší si štát
Prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska medzi 150 podnikateľmi ukázal, že firmy jasne odmietajú zvýšenie minimálnej mzdy a povinné trináste platy, do veľkej miery aj povinné zverejňovanie platov v ponukách práce. Ostatné plánované opatrenia vládnej koalície pokladajú viac alebo menej za správne, výraznú podporu má vláda v zvýšení nezdaniteľného základu.
Viac ako polovica opýtaných podnikateľov si myslí, že ide o populistické opatrenia, ktoré mnohým nepomôžu a politici si nimi chcú najmä zvyšovať popularitu. Viac ako polovica je presvedčená, že je to nebezpečné, lebo sa štát príliš mieša do trhu práce a ekonomike to uškodí.
Najväčší odpor vyvolalo zvyšovanie minimálnej mzdy k 500 eurám – za nesprávne ho pokladajú zhruba dve tretiny účastníkov prieskumu. Podnikatelia sa sťažujú najmä na nevypočítateľnosť stanovovania minimálnej mzdy a na jeho škodlivosť pre nízko kvalifikovaných zamestnancov.
„Všetky tieto ciele vlády zaplatí zamestnávateľ, štát dostane vyššie dane a odvody – super biznis zo strany štátu. Ľudia štátu tlieskajú, štát to nestojí nič, iba má z toho ďalší príjem a samotní ľudia si polepšia o 10 eur,“ hovorí Ladislav Fazekaš z firmy Harsco Metals Slovensko. To isté si myslí zhruba 45 percent oslovených podnikateľov v prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Sú však aj podnikatelia, ktorí by minimálnu mzdu zvýšili. „500 eur mesačne v hrubom nepovažujem za plat. Tí, ktorí takto podnikajú a nariekajú, ako je to veľa, tak nech skúsia z tohto vyžiť. Navrhujem, aby sa uzákonilo, že minimálna mzda bude predstavovať 60 percent z priemernej mzdy a odpadnú každoročné emócie,“ hovorí riaditeľ spoločnosti Waste Recycling zo Zlatých Moraviec Tomáš Kmeť.
