Päťdňový pracovný týždeň padol za obeť ako prvý. Potom prišlo na rad dochádzanie do práce a neskôr sa mladým pracujúcim znepáčilo, keď ich šéf kontaktoval aj mimo pracovný čas alebo že počas práce z domu nemohli cestovať po svete.
Po novom sa už aj absolventi odmietajú osobne dostaviť na pohovor. Kultúra tvrdej práce, ktorá vznikala niekoľko storočí, sa firmám rozpadá pred očami a bude veľmi ťažké ju obnoviť, píše spisovateľ a redaktor Telegraphu Matthew Lynn.
Iba optimisti podľa neho mohli očakávať, že pracovné pohovory prežijú útok na tradičnú pracovnú kultúru. Keď udrela pandémia a ľudia nemohli niekoľko mesiacov vychádzať zo svojich domovov, mnohí zamestnávatelia predpokladali, že práca z domu bude len krátkodobým riešením.
Home office sa ale zmenil z občasného privilégia na niečo, čo sa firmy nesmú opovážiť spochybniť. Mnohí špecialisti pracujúci v oblasti ľudských zdrojov považujú možnosť práce z domu za absolútne právo.
Mladí pracovníci sú dnes podľa Lynna leniví a presvedčení, že majú na všetky tieto výhody nárok. Neveria v hodnotu práce a myslia si, že svet im dlží ľahký život bez ohľadu na to, či k jeho chodu svojou prácou prispievajú. Sociálne siete ich kŕmia videami o „tichom odchode zo zamestnania“ či „prácach pre lenivé dievčatá“. Ich vzormi sú ikony, ktoré propagujú prepych a lenivosť namiesto tvrdej driny.
Súčasná pracovná kultúra je nastavená zle. „Ľudia by nemali potrebovať motiváciu, aby sa osobne dostavili na pohovor. Mali by byť plní elánu, pretože chcú sami od seba urobiť dojem na zamestnávateľa, ktorý by mohol byť kľúčom k lepšej kariére,“ lamentuje Lynn.
Zamestnanci by mali prispôsobovať život práci, nie naopak. Mali by byť radi, že žijú v tej istej krajine ako ich kolegovia či zákazníci, pretože sa môžu pripraviť o príležitosti a poznatky, ako zlepšiť výkon. Pohovory, práca z kancelárie či päť dní v týždni nie sú trestom, ale výhodami, dodal na záver redaktor.
Ďalšie dôležité správy
