Vrcholový manažment firiem postihla epidémia vyhorenia. Toto „špinavé malé tajomstvo“ sa ale pred zamestnancami snaží čo najlepšie ukryť, píše Telegraph. Zatiaľ čo duševné blaho bežných pracovníkov kladie do popredia čoraz viac firiem, ľudí na vyšších pozíciách zvyknú prehliadať, aj keď pomoc, zdá sa, potrebujú oveľa viac.
Podľa štatistík firmy Challenger Gray & Christmas dal v Spojených štátoch v prvom štvrťroku 2024 výpoveď rekordný počet výkonných riaditeľov. V roku 2023 ich počas výkonu zomrelo až 19. Približne 75 percent výkonných riaditeľov v prieskume Deloitte uviedlo, že uvažuje o rezignácii, pretože potrebujú myslieť na svoje duševné blaho.
Tieto výsledky ani trochu neprekvapili 41-ročného Sancara Sahina, ktorý mával takisto pocit, že ak nepracoval, tak nebol dostatočne produktívny. Presvedčil sám seba, že trápenie k jeho platu a funkcii jednoducho patrí. Rovnako rozmýšľa väčšina predstaviteľov vrcholového manažmentu. Podľa Sahina je to pasca. „Perfekcionizmus a vysoké ambície – tieto vlastnosti robia z ľudí skvelých generálnych riaditeľov, ale zároveň môžu poškodzovať ich duševné zdravie,“ zdôraznil.
Generálni riaditelia a vedúci pracovníci sú vskutku najzraniteľnejšou skupinou, dodal riaditeľ firmy Paracelsus Recovery Jan Gerber. Problémom je, že vyhorenie môže ľahko prerásť do vážnejšieho problému. Bipolárna porucha je medzi vrcholovým manažmentom tak častá, že ju experti začali nazývať „chorobou generálnych riaditeľov“. Mnohí z nich s duševnými problémami bojujú po svojom. „Démonov zaháňajú alkoholom, liekmi na predpis či ilegálnymi liekmi,“ prezradil Gerber.
Sociálne médiá situáciu podľa neho ešte viac zhoršujú. Snažia sa totiž širokú verejnosť presvedčiť, že ak človek nie je nesmierne bohatý, úspešný v podnikaní a nemá milióny sledovateľov, tak prakticky neexistuje.