Dvadsaťročnej Mary z Írska sa po dlhých rokoch podarilo zbaviť svojho nezvyčajného zlozvyku – jedenia pevného podpaľovača. „Jedna krabica mi vydržala šesť mesiacov, no počas skúškového obdobia som ju dokázala zjesť za tri týždne. Podpaľovače som po otvorení nechávala vyschnúť v krabici, pretože tak mi chutili najviac,“ prezradila Guardianu.
Nezvyčajné chute
Mary trpí syndrómom Pica, ktorý patrí medzi poruchy stravovania a zahŕňa konzumáciu nejedlých predmetov. Názov Pica je inšpirovaný latinským pomenovaním pre straku, pretože ju možno často pozorovať, ako si v zobáku nesie rôzne nezvyčajné predmety.
Syndrómom najčastejšie trpia malé deti a ani Mary nie je výnimkou. „Obhrýzala som gumy z ceruziek, jedla papier a vosk. Toto správanie je v Pica komunite bežné,“ podotkla Mary. Keďže vždy milovala vôňu benzínu, už ako malá vystupovala z auta počas toho, ako rodičia tankovali, aby si k nemu mohla privoňať. Vôni a následnému konzumovaniu pevných podpaľovačov prepadla po traumatickom zážitku, keď mala 11 rokov.
Je ťažké povedať, koľko ľudí dnes syndrómom Pica trpí, pretože o ňom neexistuje dostatok štúdií a pacienti sa navyše hanbia k svojim netradičným chúťkam priznať. „Úroveň výskytu syndrómu Pica je obvykle vyššia u ľudí s mentálnym postihnutím alebo poranením mozgu v porovnaní s ľuďmi s typickou funkciou mozgu,“ dodala doktorka Melinda Karthová z Purdueovej univerzity v Indiane.
Picou podľa štúdií najčastejšie trpí mládež, no môže to byť preto, že o dospelých sa nevie, pretože liečbu veľmi nevyhľadávajú. Pokiaľ ide o deti, britská Agentúra pre zdravotnú bezpečnosť tvrdí, že Pica máva súvis s autizmom. Ľudia so syndrómom Pica si najčastejšie pochutnávajú na hrotoch ceruziek, kriede, sadre, zemine či ľade.
Možné príčiny
Príčina netradičných chutí je pre expertov rovnakou záhadou ako výskyt syndrómu. „Dôležité je uvedomiť si, že rovnako ako pri všetkých ostatných poruchách stravovania, nie sú žiadne dva prípady rovnaké. To znamená, že ľudia so syndrómom Pica nemusia nutne prejavovať rovnaké príznaky,“ vysvetlila Karthová.
Vedci sa domnievajú, že zaň sčasti môžu aj pocity úzkosti. Niektorí ľudia s Picou trpia obsedantno-kompulzívnou poruchou, ktorá sa síce za úzkostnú poruchu nepovažuje, no súvisí s ňou. Impulzívnosť a kompulzívnosť, ktoré môžu súvisieť s úzkostnými stavmi, totiž zohrávajú veľkú rolu v iných poruchách stravovania, akými sú nekontrolované prejedanie sa či mentálna bulímia. Kľúčovým rozdielom je, že ľudia trpiaci syndrómom Pica zvyčajne nie sú so svojím telom nespokojní.
V rámci liečby nezvyčajných chutí doposiaľ zaberali najmä selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI lieky), ktoré lekári predpisujú aj pri depresii a obsedantno-kompulzívnej poruche. (OCD). V prípade OCD dochádza k zníženiu hladiny serotonínu v mozgu, čo môže prispievať ku kompulzívnemu a impulzívnemu správaniu. Preto je možné, že má Pica súvis aj s nízkymi hladinami serotonínu v mozgu.
Ďalšou možnou príčinou môže byť nedostatok minerálov v tele, ktorých doplnenie si môže organizmus vyžadovať tým, že v niektorých ľuďoch vyvolá chuť na hlinu, zeminu, kriedu či detský púder.
Ďalšie dôležité správy
