Najbolestivejší problém pre firmy, ktoré riešia prepúšťanie nadbytočných pracovníkov, by sa mal zo Zákonníka práce čoskoro odstrániť. Minister práce Jozef Mihál (SaS) navrhuje vo zverejnenej novele základného zákona pracovného práva rušiť súbeh výpovednej lehoty a odstupného, ktorý zaviedla vláda Roberta Fica (Smer-SD). Prepustení tak budú po novom alebo čerpať výpovednú lehotu, alebo dostanú odstupné, už nie oboje. Výnimkou zostanú len podniky, kde určia výhody dobrovoľného odstupného k výpovednej lehote kolektívne zmluvy. Celkovo budú mať navyše zamestnanci v prípade výpovede istotu menšieho počtu platov ako v súčasnosti.

Odstupné versus výpovedná lehota

Doteraz mali zamestnanci po výpovedi ešte záruku štyroch výplat, a ak pracovali vo firme dlhšie ako päť rokov, až šiestich platov. Polovicu dostali v podobe pláce počas výpovednej lehoty a druhú polovicu ako odstupné. Po novom to bude istota len jedného až päť platov. ,,Pri hromadnom prepúšťaní bude výpovedná lehota určená dĺžkou odpracovanej doby, bude však viac možností,“ uviedol J. Mihál. Tí, čo pracujú vo firme veľmi krátko, menej ako rok, dostanú len mesačnú výpovednú dobu. Pri práci do päť rokov to bude dva mesiace.  

Celkovo má byť po novom vytvorených päť pásiem. Vždy po piatich rokoch odpracovanej doby pribúda bonus v podobe jedného mesiaca výplaty navyše. Ľudia, ktorí napríklad pre podnik odrobili viac ako 20 rokov, budú mať garanciu piatich výplat počas výpovednej doby. Samotní šéfovia firiem pritom získajú slobodnú ruku, či ešte zamestnanca vo výpovedi nechajú pracovať, alebo mu časť nároku vyplatia ako finančnú náhradu.

Odstupné sa po novom stane akousi druhou možnosťou pri prepúšťaní. ,,Nárok na odstupné budú mať tí, čo rozviažu pracovný pomer dohodou,“ spresnil J. Mihál. V praxi to znamená, že časť ľudí odíde z firiem bez toho, aby mali na výpovedi ako dôvod rušenie pracovného miesta. Za ochotu zamestnanca skočiť pracovný pomer dohodou k pomerne skorému dátumu dostanú odstupné. Výška je pritom odstupňovaná rovnako ako výpovedná lehota na jeden až päť platov. Pre zamestnancov to však má viacero rizík pri hľadaní práce či ďalšieho uplatnenia. ,,Dôležité je, že pri určovaní nároku na odstupné sa budú započítavať aj všetky pracovné pomery na dobu určitú u dotyčného zamestnávateľa,“ dodal minister. Napríklad, ak firma mala s pracovníčkou zmluvu najprv dva roky na dobu určitú a neskôr ďalší rok na neurčitú,  budú sa jej počítať všetky tri roky. Získala by teda nárok na dva platy či už v podobe výpovednej lehoty, finančnej náhrady alebo odstupného.

Tento model je vytvorený na situácie, kedy firmy majú výkyvy v zákazkách a náhle potrebujú utlmiť výrobu a nevedia čo s časťou zamestnancov.

Firmy sa boja súbehu

Obava z nákladov pri prepúšťaní patrí k základným prekážkam, prečo majitelia firiem váhajú naberať nových zamestnancov. Firmy riešenie doteraz existujúceho súbehu považujú za absolútnu prioritu.

,,Podniky sú schopné vytvárať pracovné miesta, ale nemôže to pre nich znamenať riziko vysokých finančných výdavkov v čase, keď sa situácia zmení a potrebujú počet pracujúcich redukovať,“ uviedol pred časom viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko.

Firmy tvrdia, že budú pomáhať riešiť nezamestnanosť novými pracovnými miestami až vtedy, keď zo zákona zmiznú ustanovenia, ktoré im prepúšťanie neúnosne predražujú či sťažujú. Podniky totiž fungujú posledné dva roky v úplne inom režime a podrobne sledujú objednávky a výkyvy.

Návrh ministerstva práce rušiť súbeh výpovednej lehoty a odstupného je neprijateľný pre odborárov. Ich zástupcovia v podstate odmietajú akúkoľvek úpravu doterajších pravidiel. ,,Rušenie súbehu tak, že pre väčšinu zamestnancov sa situácia, keď sa podnik rozhodne zbaviť sa ich, zhorší, nie je pre odbory prijateľná,“ uviedol prezident Konfederácie odborových zväzov Miroslav Gazdík.

Vôľou meniť túto časť zákona v prospech majiteľov firiem sa minister J. Mihál netajil. Po vlne kritiky od odborárov však svoje vyjadrenia zmiernil a hovoril o tom, že by sa len mal určiť flexibilnejšie pomer medzi tým, koľko po výpovedi musí pracovník ešte chodiť do práce a koľko dostane peňazí ako odstupné. Istota štyroch až šiestich platov však padnúť nemala. Nakoniec je však návrh ministerstva oveľa bližšie k zámerom zamestnávateľov.

Viac práce len pre manažérov

Novela zverejnená rezortom práce obsahuje aj niekoľko ďalších zmien. Dlho debatovaná téma skúšobnej doby sa zásadne meniť nemá. Firmy by tak naďalej mohli skúšať pracovníka najviac tri mesiace. Výnimkou budú vedúci zamestnanci, ktorých by podniky mohli testovať až pol roka.  Ministerstvo tiež navrhlo zmenu pravidiel, kedy sa môže počítanie skúšobnej lehoty prerušiť a tým aj fakticky predĺžiť o niekoľko dní či týždňov. Doteraz sa skúšobná doba predlžovala o čas prekážok na strane zamestnanca. ,,Z dôvodu zrovnoprávnenia sa preto navrhuje, aby skúšobná doba predĺžila aj o čas prekážok na strane zamestnávateľa,“ uvádza ministerstvo práce.  Dôvodom je ,,zvýšená potreba odskúšania si rôznych stránok vedúcich zamestnancov v praxi”.

Veľmi citlivá oblasť rozšírenia nadčasov sa výraznejšie v prospech podnikateľov meniť nechystá. Jedinou novinkou má byť, že doterajšiu výnimku pracovať až 56 hodín týždenne by mali mať možnosť využívať nielen zdravotníci, ale aj vedúci pracovníci a šéfovia v akejkoľvek firme. Pre všetkých ostatných bude naďalej platiť, že bežná práca môže byť najviac 40 hodín a vrátane nadčasov 48 hodín týždenne.

Rovnako rezort práce dodržal aj sľub, že rozšíri mantinely pri reťazení práce na dobu určitú. Súčasné pravidlá uzatvárať zmluvu najviac na dva roky alebo opakovať takúto zmluvu najviac dvakrát v rámci tejto lehoty sa plánuje zmeniť na pravidlo 3 + 3. Zmluva na dobu určitú sa bude môcť uzatvoriť až na tri roky alebo sa v priebehu troch rokov môže opakovať najviac trikrát. Aj tento návrh však odborári odmietajú. ,,Nie je jasné, v čom je predlžovanie doby reťazenia zmlúv na dobu určitú osožné pre trh práce,“ oponoval M. Gazdík.

Odborári sa budú musieť obracať pri vyjednávaní

Zásadná zmena sa však zrejme dotkne fungovania samotných odborov v podnikoch. Novela totiž navrhuje výrazne rozšíriť okruh možností, pri ktorých môže vedenie vyjednať zmeny v základných pravidlách Zákonníka práce. Odboroví predáci tak budú musieť ukázať vyjednávaciu zručnosť. ,,Jedným zo základných cieľov bolo presunúť vo väčšej miere zodpovednosť za konkrétne podmienky v podnikoch na kolektívne vyjednávanie, budú sa tak môcť zohľadniť odvetvové, regionálne podmienky. Iné potrebujú textilky a iné automobilky,“ argumentoval J. Mihál.

Novela určuje až 20 okruhov, ktoré si môžu v kolektívnom vyjednávaní dohodnúť podniky inak, ako sú základné platné všeobecné pravidlá. Väčšina z nich znamená pre firmu možnosť upraviť si podmienky viac vo svoj prospech. Napríklad skúšobná doba by sa mohla predĺžiť aj bežným pracovníkom na šesť mesiacov. Rovnako by sa dalo dohodnúť viac hodín pre nariadené nadčasy či pracovnú pohotovosť zo strany firmy alebo podmienky poskytnutia dostupného. Kolektívna zmluva môže presnejšie určiť aj to, ako vyplácať náhrady mzdy v čase, keď podnik napríklad dočasne nemá prácu pre ľudí.

Samotný minister však pripúšťa, že mnohé z návrhov sa môžu ešte zásadne zmeniť. Najprv totiž bude prebiehať pripomienkové konanie, v ktorom sa chystajú k zásadným veciam prehovoriť nielen odborári, ale aj koaličné strany. Následne bude zákon schvaľovať vláda a potom sa bude o jeho podobe ešte diskutovať v parlamente.

Ilustračné foto na titulke - TASR/Pavol Ďurčo