Pracovisko by malo byť miestom, ktoré prináša pocit naplnenia a kde dochádza k osobnostnému a kariérnemu rastu či zveľaďovaniu spolupráce. Systémové problémy však v zamestnaní často vytvárajú toxické prostredie, ktoré nenápadne narúša morálku a produktivitu, no môže spôsobiť aj emocionálnu traumu či vyvolávať stres.
Podľa prieskumu Americkej psychologickej asociácie z roku 2024 považuje svoje pracovisko za trochu alebo veľmi toxické až 15 percent respondentov. Takmer traja z piatich opýtaných si myslia, že ich zamestnávatelia majú o kultúre vo firme skreslené predstavy. Podľa nich si zvyknú myslieť, že ide o psychicky zdravšie prostredie, než tomu naozaj je. Takmer dvaja z piatich respondentov nechcú zamestnávateľovi povedať pravdu o svojom psychickom stave, pretože sa boja negatívnych následkov.
K toxicite na pracovisku prispieva podľa Forbesu viacero faktorov vrátane slabého vedenia, nedostatku komunikácie, súťaživosti, mikromanažmentu, nejasných očakávaní, protekcie, odporu k zmenám či šikany. Tie zhoršujú už tak napätú situácii, v ktorej sa zamestnanci chtiac-nechtiac ocitli. Musia totiž nielen nájsť spoločnú reč s donedávna neznámymi kolegami, ale aj ako tím prinášať výsledky.
Manažéri zohrávajú v prevencii toxickej pracovnej kultúry kľúčovú úlohu. Ich činy a správanie výrazne ovplyvňujú celkové prostredie a to, ako sa zamestnanci cítia či k sebe správajú. Lídri nemajú na zodpovednosti iba dosahovanie štvrťročných cieľov, ale aj vytvorenie zdravého pracovného prostredia, kde má každý zamestnanec šancu rásť. Vzniku toxického prostredia dokážu manažéri podľa Forbesu predísť, ak sa nad sebou začnú viac zamýšľať, uprednostnia otvorenú komunikáciu a podporia rast a rozvoj. Okrem toho by mali tímy viesť transparentne a s rešpektom, aby sa zamestnanci nebáli vyjadriť názor.
Úlohou pracovníkov je zas dohliadnuť na vlastné blaho a profesionálny rozvoj, dodáva magazín. Musia sa pri tom spoľahnúť na stratégiu, ktorá v sebe kombinuje sebauvedomenie, proaktívnosť a realistické zhodnotenie situácie. Počas prijímacieho pohovoru si treba všímať prvé potenciálne varovné signály. Nasledujúce tri mesiace po prijatí do novej práce netreba strácať ostražitosť, pretože v tomto období môžu na povrch vyplávať ďalšie problémy.
Ak zamestnancom predsa len začne blikať červená kontrolka, mali by vzniknutú situáciu a jej dlhodobé následky pozorne, no najmä realisticky zhodnotiť. V tomto prípade treba myslieť na vlastné duševné zdravie, ktorého ochranu neradno zanedbať.
Ďalšie dôležité správy
