„Teraz, keď je mi skoro tridsať, vstupujem na nezmapované územie. Mám pocit, že potrebujem rady do života viac ako kedykoľvek predtým,“ píše Kate Shelnuttová v článku pre portál Vox. Je jednou z mnohých autorov a autoriek, ktorí v posledných rokoch píšu o tom, že prichádzajú o starých priateľov a zároveň komplikovane nadväzujú nové priateľstvá po tridsiatke. K vrcholom ich zábavy patria teplákové večery pri seriáloch a väčšinu času vypĺňa práca, deti, stres, únava a občas plazivý smútok a stereotyp. Tridsiatnici si často uvedomujú nedostatočnú zásobu priateľov až vtedy, keď musia čeliť zásadnej životnej udalosti - najčastejšie rozvodu, sťahovaniu sa alebo problémom v práci.
Jedným z dôvodov je aj obyčajná lenivosť a nedostatok času. Každý vzťah (aj ten s kamarátom) je dlhodobá práca a niekedy s konfliktami. To ale nie je všetko. Dôvodom je aj často rozdielny sociálny status alebo, a to je podstatné, vkus vašich partnerov či partneriek. Aj keby ste s nadšením zistili, že váš sused miluje kapelu Foo Fighters ako vy a v garáži mu na stene visí plagát vášho najobľúbenejšieho filmu, ak sa nezapáči vašej priateľke alebo manželke, nemá šancu - a rovnako to platí aj naopak. Ak máte deti, je to ešte zložitejšie.
Tým ale zoznam prekážok na ceste k novému priateľstvu zďaleka nekončí. „S kamarátmi musíte neustále uzatvárať hŕbu malých, nenápadných dohôd,“ povedal psychológ Jan Vojtko. S pribúdajúcim vekom sme čím ďalej menej ochotní sa meniť. Kto naše postoje nezdieľa, tomu už nezavoláme. Ľudia si ale neuvedomujú, že absencia kamarátov nie je symptóm ich psychickej nevyrovnanosti, ale jedna z príčin.
Ako čítať menej a rozumieť viac
Nad informačným šumom a schopnosťou pochopiť kontext sa zamýšľa aj uznávaný futurológ Richard Watson. Článok na portáli Quartz poskytuje pár dobrých tipov, ako si vytvoril efektívny informačný filter. Ten by mal zachytávať len to, na čom skutočne záleží, bez toho, aby z konzumenta správ vytvoril narkomana, ktorému je jedno, akou dôležitou správou sa dopuje.
Takže tu je pár tipov:
- Trénujte selektívnu ignoranciu – to znamená, že cielene si vyberajte články v novinách a na webe od médií, ktoré idú do hĺbky problému. Hoci ide o dlhší článok, v konečnom dôsledku pri ňom strávite menej času, ako keď budete klikať na každú zbytočnú tlačovku, live stream alebo povrchnú agentúrnu správu. Navyše skutočne nemusíte vedieť všetko, preto je dobré selektovať aj témy.
- Preč z bubliny – inými slovami to znamená, že sa nemusíte viazať len na médiá, ktoré čítate roky, ale niekedy je dobré si pozrieť aj iné časopisy, magazíny a knihy, čím si rozšírite pole vnímania. Prípadne sa stačí otvorene pozhovárať s cudzincom v bare. Tieto akty zvedavosti pomôže narušiť vašu rutinu a ponúknu iný informačný rozmer mimo vlastnej bubliny.
- Kamaráti, ktorí inšpirujú - futurista odporúča, aby si každý z nás pestoval okolo seba sieť zvedavých a pozoruhodných ľudí, ktorí majú hlad po zaujímavých informáciách. To znamená, že pokecať s inteligentnými kamarátmi pri káve alebo pive je oveľa prospešnejšie ako konzumovať suchý spravodajský obsah.
- Cestujte – vedec radí, aby sme cestovali a spoznávali nové krajiny. Nesprávali sa stádovite a hľadali odpovede na otázky vlastným dobrodružstvom.
- Spoľahlivé zdroje – každý človek by zároveň mal sledovať overených novinárov, ktorí sa v článkoch sústreďujú na dôkladnú analýzu namiesto prehnanej paniky a povrchnosti v článkoch. Odporúča preto čítať napríklad víkendové vydania printových novín.
- Medzi odporúčaniami je aj dostatok relaxu, vypnutie sociálnych sietí a čítanie inšpiratívnych kníh v prírode, na chate alebo v horách. Jednoducho vyčleniť si čas seba a sebareflexiu.
Čítanie kníh - ilustračná fotografia Zdroj: flickr.com/Moyan Brenn
Človek, ktorý vie tak málo
Keď zvolili prezidenta Donald Trumpa, bol Erik Hagerman zdrvený. Vtedy sa rozhodol pre zaujímavý experiment – aby sa nerozčuľoval, uzavrel sa do vlastného mikrokozmosu a začal ignorovať akékoľvek spravodajstvo a aktuality na webe či v televízií. Bol to jeho tichý protest proti D. Trumpovi, ktorý mal trvať len niekoľko dní. V čase sociálnych médií je to takmer nemožné, no Erikovi sa podarilo z informačného šumu úplne odstrihnúť.
Keď mu redaktori denníka The New York Times hovorili o spore so Severnou Kóreou, o odvolanom šéfovi FBI Jamesovi Comeym, o informačnej vojne s Ruskom alebo o aktuálnych streľbách na stredných školách, nechápavo krúti hlavou. Považuje sa podľa vlastných slov za „upíra, ktorého by jediný fotón od Trumpa premenil na prach“. Dlhé roky pritom čítal každý deň aktuality na webe, aby bol zorientovaný.
Erik nie je pritom žiadny exot. Dlhé roky pôsobil na vrcholovej manažérskej pozícií v spoločnosti Nike, neskôr v spoločnosti Walmart a Disney. Pracoval 12 až 14 hodín denne a jeho kalendár bol plný stretnutí a projektov. Keď si nasporil dostatok peňazí, s prácou v korporáciách sekol.
Presťahoval sa na dedinu a žije sám na veľkej farme v štáte Ohio. Aktuálny detox si pochvaľuje. Tvrdí, že pocit informovanosti mu vôbec nechýba. „Nudím sa,“ tvrdí. Je podľa vlastných slov mentálne vo väčšej pohode a to, že nesleduje vzdialené politické boje či škriepky na sociálnych sieťach mu umožňuje žiť plnohodnotnejší život.
Na to, aby sa informačne nudil, ale musel prekopať svoj život. Okresal počet priateľov a tí, čo mu ostali, sa s ním nesmú rozprávať o politike. Odišiel nadobro aj zo sociálnych sietí. Každé ráno cestuje do najbližšieho mesta, kde si sadne do kaviarne, objedná si kávu a číta knihy.
Aby skutočne nič nezapočul, má na ušiach slúchadlá s obľúbenou hudbou. Jeho svet je v istom kontraste s tým, v akom informačnom šume žije väčšina Slovenska počas aktuálnej politickej krízy, kde jedna tlačovka strieda druhú. Konzument online streamov je tak zahltený informačnou vatou, ktorej na konci dňa aj tak nerozumie. Erikov ignorantský postoj je ale extrémny a zároveň v ostrom kontraste s občianskymi povinnosťami, keďže na boj za demokraciu a slobodu vopred rezignoval.
Donald Trump’s victory shook him. Badly. And so Erik Hagerman developed his own eccentric experiment: He swore that he would avoid learning about anything that happened to America after Nov. 8, 2016. https://t.co/jT90Ug9BbN
— The New York Times (@nytimes) March 10, 2018
