Z krajín V4 sme v tej lepšej polovici, menej zarobia Poliaci aj Maďari, za nami sa v rámci EÚ umiestnili len Lotyšsko, Litva, Rumunsko. Na konci rebríčka v platoch sú Bulhari, ktorí so 414 eurami nedosiahnu ani na polovicu slovenských zárobkov.

Na opačnom konci rebríčka sú z EÚ najlepšie zarábajúci Luxemburčania a nezávislí Nóri so Švajčiarmi, ktorí zarobia sedemkrát viac ako Slováci. Čím sú tieto rozdiely v platoch spôsobené?

Aké mzdy platia firmy

Najjednoduchším vysvetlením je rozdielna produktivita pracovníkov. Jednoducho povedané, Švajčiari za napríklad hodinu práce dokážu vyprodukovať tovar či služby s väčšou hodnotou ako Slováci.

A práve takto sa podľa mikroekonomickej teórie určuje výška miezd. Modelová situácia: firma vyrába topánky. Nemá žiadne iné náklady, platí iba mzdy pracovníkom. Zameriava sa na poctivú prácu a preto jednému zamestnancovi trvá týždeň, kým jedny topánky vyrobí. Vyrobené topánky firma v obchodoch predáva za 150 eur. Mesačne jej tak jeden pracovník zarobí 600 eur.

A práve tu sa rozhoduje, aké veľké nastaví mzdy. Ak pri pohovore obuvník ponúkne svoju prácu za 500 eur mesačne, firma sa poteší a má na ňom zisk sto eur. Zamestnať však niekoho, kto by chcel poberať 700 eur, by nedávalo zmysel – na takom zamestnancovi by mesačne sto eur prerobila. Maximálne bude ochotná vyplácať mzdu vo výške šesťsto eur.

(Poznámka pre pokročilejších: Jednotliví pracovníci môžu byť rôzne produktívni a inak si cenia svoj voľný čas, maximálne mzdy preto bude vyplácať na úrovni medzného produktu posledného najdrahšieho pracovníka, ktorý jej prinesie šesťsto eur.)

V reálnom svete, samozrejme, musí firma zaplatiť za materiály, z ktorých topánky vyrába, za šijúce stroje, za elektrinu, doprav..i. Ale princíp zostáva rovnaký – aj po započítaní kapitálových výdajov nikdy nezamestná zamestnanca, ktorý by jej prinášal menej. ako je jeho plat.

Produktivita

Pri porovnávaní produktivity jednotlivých krajín sa ukazuje, že Slovensko ani v tomto ohľade nie je práve najlepšie. Štatistiky OECD ukazujú hrubý domáci produkt prepočítaný na jednu hodinu práce jedného pracovníka (= koľko jeden človek dokáže za hodinu vyrobiť). Zároveň sú údaje prepočítané na americké doláre a zároveň aj podľa parity kúpnej sily.

Priemerný pracujúci Slovák podľa týchto prepočtov dokáže za hodinu práce vyprodukovať tovary a služby o hodnote tridsiatich dolárov, čo nás radí na úroveň Nového Zélandu alebo Južnej Kórei.

Čo je parita kúpnej sily

Prepočty kurzov podľa parity kúpnej sily (Purchasing Power Parities, PPP) slúžia na lepšie porovnávanie, pretože riešia problém rôznych cenových hladín v jednotlivých krajinách. Jednoducho povedané, po prepočte PPP si za jedno euro či dolár vo všetkých krajinách kúpite to isté.

OECD vysvetľuje PPP na príklade jedného litra coca-coly. Ak vo Francúzsku stojí 2,3 eura a v Spojených štátoch 2 doláre, parita kúpnej sily medzi Francúzskom a USA bude na úrovni 2,3/2, teda 1,15.

V praxi to znamená, že za každý dolár minutý na coca-colu v USA budú Francúzi potrebovať 1,15 eur na to, aby si kúpili rovnaký objem tohto nápoja. Na základe porovnávania spotrebného koša sa takáto parita prepočíta pre celé hospodárstvo.

Aj napriek tomu Slovensko nedosiahne ani na priemer eurozóny (44 dolárov), ani na priemer OECD (41 dolárov), ani na priemer EÚ (38 dolárov). Menej produktívni ako my sú napríklad Česi, Gréci, Maďari aj Poliaci. Najmenej za hodinu stihnú vyprodukovať v Mexiku, Čile a Estónsku. Naopak najproduktívnejší sú Luxemburčania, Nóri a ľudia v Spojených štátoch.

Tu je potrebné poznamenať, že vyššie spomínané mzdy podľa parity kúpnej sily nie sú prepočítané (preto odzrkadľujú aj rôzne cenové hladiny medzi krajinami) a aj preto sú medzi nimi väčšie rozdiely ako medzi produktivitou. Problémy v porovnávaní miezd môžu spôsobovať aj výkyvy menových kurzov.

Avšak na základe jednoduchého porovnania sa ukazuje výhoda Slovenska v rámci nášho regiónu – sme produktívnejší ako naši susedia, zároveň však máme nižšie mzdy ako Česi. Lacná a hlavne kvalifikovaná pracovná sila dodáva slovenskej ekonomike jednu z medzinárodných konkurenčných výhod.

Konkurencia

Rozdiely v platoch sa však nedajú vysvetliť len rôznou produktivitou. V sektore služieb sa produkt pracovníkov počíta náročnejšie ako napríklad v priemysle alebo poľnohospodárstve. A ešte ťažšie sa počíta v štátnom sektore, kde v prípade úradníkov nie je možné vypočítať ich produkt žiadnym spôsobom, pretože ich služby sa nepredávajú na trhu.

Avšak aj štát musí zamestnancom zvyšovať mzdy. Firmy do svojej výroby a metód investujú a stávajú sa produktívnejšie, čo im dovoľuje rozširovať výrobu a naberať ďalších zamestnancov. Na trhu práce si pri tom navzájom konkurujú (najmä v prípadoch, keď je vyžadovaná určitá kvalifikácia) a aby získali čo najviac zamestnancov pre seba, musia im ponúknuť vyššie platy.

A v štátnej správe sa produktivita počítať nedá, no štát potrebuje, aby pre neho niekto pracoval, takže musí platy zdvíhať aj svojim zamestnancom, aby mu neutiekli do ostatných odvetví. Pričom platí úmera, čím viac úradníkov, tým viac problémov.

Mzdy by naopak mali podľa teórie klesať v dobe ekonomickej recesie. Firmy vo veľkom prepúšťajú, na trhu je viac ľudí hľadajúcich prácu a preto si viac konkurujú o menší počet pracovných pozícii. Zamestnávatelia im tak môžu ponúkať nižšie mzdy. Prípady rapídneho znižovania miezd však v realite nie sú veľmi bežné kvôli strnulosti miezd a cien smerom dole.

Medzinárodný trh práce

Mzdy na Slovensku by teoreticky mali rásť aj vďaka začleneniu našej krajiny do Európskej únie. Jeden z jej hlavných pilierov, voľný pohyb tovarov, služieb, osôb a kapitálu, by mal zapríčiňovať migráciu ľudí za lepšími pracovnými pozíciami, ktoré sú lepšie platené. Nedostatok ľudí v domácej krajine potom zapríčiní väčšiu konkurenciu medzi firmami o zamestnancov, čím sa spustí rast ponúkaných miezd.

Teoreticky by sa tak mali platy v celej EÚ vyrovnať, avšak taký stav nenastane nikdy kvôli viacerým faktorom ovplyvňujúcim trh práce. Veľká migrácia pracovníkov zároveň nenastane kvôli jazykovým, administratívnym a ďalším obmedzeniam.

Dokazujú to aj dáta štatistického úradu zverejnené minulý mesiac. Počet Slovákov odchádzajúcich za prácou do zahraničia je takmer 137-tisíc, čo nie je ani šesť percent všetkých pracujúcich. Z odídencov najviac pracuje v stavebníctve (37-tisíc) a priemyselných činnostiach (33-tisíc), najobľúbenejšie destinácie sú pritom Česká republika (39-tisíc) a Rakúsko (38-tisíc).