Prečo si ľudia myslia, že predpovede počasia nevychádzajú

Zlá interpretácia

Otázkou ale zostáva, prečo si ľudia myslia, že predpovede nevychádzajú, aj napriek ich vysokej úspešnosti. Jednoducho nevedia interpretovať údaje, ktoré sa k ním dostávajú.

„Ak napríklad príde predpoveď: polooblačno až oblačno, na severe a východe aj zamračené a tu miestami aj prehánky. Ľudia povedia, „dávali ste na východ prehánky, ale v Prešove neboli.“ To môže byť pravda, preto je tam napísané miestami a nie všade,“ hovorí P. Valová.

To je podľa nej častým dôvodom, prečo si ľudia myslia, že predpoveď nevyšla. Pre celé Slovensko alebo región vyjde, avšak ľudia vnímajú len svoje bezprostredné okolie. Hodnotiť presnosť predpovede na základe týchto pocitov je preto podľa meteorológov mylné.

Zároveň tvrdia, že televízia a rozhlas často vo svojej vysielacej štruktúre nemajú dostatok priestoru na dostatočne presnú predpoveď. Riešením pre bežných používateľov je sledovanie bodovej predpovede počasia, teda výsledkov modelu Aladin alebo ďalších modelov spracovávaných pre stovky miest a obcí.

Takýto stav nie je problémom len na Slovensku. Britský denník Daily Mail ešte v roku 2011 priniesol vyjadrenia známeho meteorológa Alana Thorpeho, bývalého riaditeľa oddelenia pre zmeny klímy Met Office (tamojší ekvivalent SHMÚ). Ten kritizoval príliš krátky priestor vyhradený na predpoveď počasia.

„Urobiť (predpoveď počasia) za tridsať sekúnd alebo dve minúty je sakramentsky zložité. Verejnosť tak dostane len veľmi široký a nejasný obraz,“ kritizoval A. Thorpe.

Dlhodobá predpoveď

Ešte horším prípadom, ktorý sa v médiách objavuje, sú dlhodobé predpovede počasia na niekoľko mesiacov dopredu. „Takéto predpovede sa robia, ale nepovedia vám, že v lete budete mať štyridsiatky. Oni hovoria v štatistickej rovine to, že napríklad cez leto bude v priemere o jeden dva stupne teplejšie, ako je dlhodobý priemer,“ vysvetľuje P. Valová.

Potrebné je tiež poznať napríklad dlhodobý priemer teploty a tiež je dôležité vedieť, o akú teplotu sa jedná. Môže totiž byť aktuálna, maximálna alebo priemerná, či za určitý časový úsek - denná, mesačná, ročná.

Zároveň dodáva, že takáto správa neznamená, že štyridsiatky nebudú alebo že nebude dva týždne stále pršať. „Sú to len odhady na zaznamenanie trendov ako celkov, nie konkrétnych presných predpovedí.“

Pre niektorých ľudí sú práve tieto dlhodobé predpovede mätúce. Fungujú inak ako tie bežné, na dva dni dopredu, a rozdielna je tak aj ich interpretácia. S ktorej pochopením majú niektorí problém.

Keď meteorológ povie, že leto bude nadpriemerne teplé, neznamená to, že bude nad 40 a že bude slnečno. Môže to napríklad znamenať dlhodobo vysoké nočné teploty s veľkou oblačnosťou a častými búrkami, čo ale nevylučuje jeho slová.

Podľa skúsenosti P. Valovej sa navyše v médiách veľmi často objavujú články s dlhodobými predpoveďami, ktoré však nedávajú zmysel. Môže ich totiž robiť hocikto alebo môže ísť aj o obyčajný názor odborníka, ktorý je neprávne interpretovaný.

„Približne pred dvomi rokmi v apríli alebo máji TASR vydala správu o tom, že leto má byť nadpriemerné. Ozvali sa nám novinári s doplňujúcimi otázkami a tak sme začali riešiť, odkiaľ sa táto správa vzala. Vraj od francúzskych meteorológov. Ktorých? To už nevedel nikto. Preto sme ani nemohli adekvátne reagovať,“ popisuje P. Valová konkrétny príklad.