Pôsobenie javu známeho ako motýlí efekt sa nevyužíva len pri predpovediach počasia, ale definoval ich základný problém. Aj veľmi malá zmena jedného faktora môže na opačnej strane sveta spôsobiť pohromu.

Konkrétny prípad ešte minulý rok v rozhovore pre TREND.sk popísal riaditeľ SHMÚ Martin Benko. „Zistilo sa, že z východnej časti tropickej oblasti Tichého oceánu prichádzali chybné údaje o prúdení vetra vo vysokých hladinách atmosféry. Vplyvom týchto zlých údajov došlo k chybe, ktorá sa šírila až k predpovedi počasia v rámci európskych krajín.“ Atmosféra je taká zložitá a v takom nestabilnom stave, že aj malá chyba vzdialená tisíce kilometrov od nás môže ovplyvniť aj predpovede SHMÚ na Slovensku.

S 90-percentnou presnosťou

Preto je pri kritizovaní presnosti predpovede počasia najskôr potrebné pochopiť, ako vlastne sa vlastne robí. Keďže atmosféra nepozná geografické hranice, SHMÚ spolupracuje s viacerými medzinárodnými inštitúciami, medzi ktoré patrí napríklad aj Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia alebo Svetová meteorologická organizácia.

Vďaka tejto spolupráci ústav získa tisíce potrebných údajov z celého sveta ohľadom vývoja teplôt, tlaku, zrážok, vlhkosti, prúdenia vzduchu... Spolu s priamo nameranými údajmi v teréne a atmosfére na Slovensku (ktoré na revanš poskytuje svojim zahraničným kolegom) meteorológovia vložia dáta do matematického modelu Aladin.

Výsledky modelu sú publikované na webe, avšak meteorológovia vo svojej práci pokračujú ďalej. Matematici vymodelujú prierez atmosféry do výšky niekoľko desiatok kilometrov so všetkými potrebnými veličinami.

Ďalší meteorológovia na základe týchto dát a modelu vytvárajú textové predpovede pre mestá, kraje, Slovensko alebo podľa potrieb konkrétneho klienta. Konečná predpoveď tak odzrkadľuje aj skúsenosti a odborný názor meteorológa, ktorý pre daný región predpoveď tvorí.

Experti tvrdia, že aj napriek zložitosti výpočtu vychádzajú predpovede počasia pomerne presne. Za minulý rok prinášalo SHMÚ textové predpovede na druhý deň s 92,1-percentnou presnosťou. Tá sa, samozrejme, každým ďalším dňom znižuje, avšak na štvrtý deň stále bola na úrovni 89,6 percenta, tvrdí SHMÚ. Podobné výsledky podľa neho dosahujú aj ústavy okolitých krajín.

Problematická jar

Prečo teda majú ľudia pocit, že predpovede počasia nevychádzajú? Jedným z dôvodov je fakt, že je to tak naozaj, čo sa v krátkodobej predpovedi stane v približne jednom z desiatich prípadov. Môžu za to do istej miery spomínané chybné vstupné údaje, ktoré ovplyvnia výsledky matematického modelu.

„Nemyslím si, že tieto chyby majú veľký vplyv na presnosť predpovedí, ale určite ich ovplyvňujú,“ hovorí pre TREND.sk RNDr. Paulína Valová, meteorologička Oddelenia meteorologických predpovedí a výstrah SHMÚ. Vstupné údaje totiž podliehajú kontrole samotných odborníkov.

Veličiny ako teplota alebo tlak sú spojité, teda ak jedna stanica ukazuje príliš veľkú odchýlku, do modelu sa po zvážení a zhodnotení predchádzajúcich meraní nezapočítava. Ak stanica poskytuje zvláštne údaje dlhodobo, zaradí sa do black-listu a jej výstupy nie sú brané do úvahy.

Väčšie nepresnosti pri predpovedaní počasia spôsobujú nestále obdobia počas roka. „Sú ročné obdobia, keď predpovede vychádzajú lepšie a keď sú horšie. Náročný je napríklad nástup jari, pretože sa počas nej často výrazne menia situácie. Vtedy nemusia vychádzať na 92 percent, môže to byť aj napríklad 88,“ popisuje P. Valová.

Na predpovedanie sú tak najvhodnejšie stabilné situácie, a nemusí to byť len slnečné počasie. Jednoduchšie je to aj v období dlhodobého trvajúceho dažďa, keď sa výrazne nemenia teploty a presnosť predpovede sa môže pohybovať aj nad 96 percentami.

Na ďalšej strane: Prečo sú na vine médiá a potrebujeme vôbec SHMÚ?