Koncept remixu spočíva v kreatívnej premene niečoho existujúceho. Je to dnes už všeobecne etablovaný prístup k tvorbe?
Remix je pojem z dídžejskej kultúry a elektronickej hudby 80. a 90. rokov. Ide o techniku, ktorá sa dnes zintenzívnila dostupnosťou dát a technologickými možnosťami. Pôvodne platilo, že najúspešnejšie sú tracky, ktoré sú najviac remixované. Remixom sa vzdáva hold a priznávate sa k nejakej línii. To isté sa dá aplikovať na poli umenia. Aktom výberu diela mu jednak dávate poctu a snažíte sa ho posunúť ďalej.
Možno spomenúť aj pojem mixu alebo mixtapu, označujúci osobnú hudobnú stopu, ktorá vyjadruje isté obdobie vášho života. Rovnako to môže fungovať aj pri umení, keď si môžete jednoducho v digitálnej podobe vytvárať vlastné „kompilácie“ diel. V digitálnych zbierkach síce stále prevláda staré umenie a osobný link k nemu si vyžaduje odbornejší prístup, ale aj staršie umenie si viete prisvojiť.
Najpopulárnejšie mémy na webe pracujú so starými gotickými maľbami s excentrickými výrazmi svätých. Ľudia tým vyjadrujú svoj aktuálny pocit. Ide o stláčanie významu na banálnu úroveň, ale aj vytváranie niečoho osobného. Táto do-it-yourself kultúra z 90. rokov je dnes úplne samozrejmá, ale vtedy bola radikálnym počinom. A to ideologicky aj technologicky, pretože bolo náročné niečo také spraviť. Dnes sú technológie natoľko jednoduché, že nemusíte vedieť, ako fungujú. Vstup konzumenta nie je taký komplikovaný a aj preto môže mať nižšiu hodnotu.
Zo súťaže Rijksstudio Award - kondómy s motívmi Adama a Evy. Zdroj: Rijksmuseum
Projekt Battery level zo súťaže Rijksstudio Award. Zdroj: Rijksmuseum
Jeden z efektov digitálnej prístupnosti diel je aj možnosť ich komerčného využitia. Príkladom by mohol byť projekt Fullove odevnej dizajnérky Lenky Sršňovej. Snažíte sa túto formu využitia podporovať?
Ak niečo zverejníte pod licenciou Creative Commons, čiže umožníte nekomerčné používanie, tak blokujete veľkú časť využitia, ktoré môže byť ešte hodnotnejšie. Otázka je vždy, aké výsledky z toho vylezú. Môže to byť niečo, s čím sa nebudete chcieť chváliť, alebo, naopak, áno. Príklad projektu Fullove je o tom, že Ľudovít Fulla je slovenský umelec, ktorého všetci poznajú, ale zapadá prachom a potreboval by oživiť. Nemôžete stále dokola robiť tie isté monografické výstavy a ponúkať len reprodukcie Fullu v nízkej kvalite.
Cielene sa to dá urobiť tak, že na „oživenie“ oslovíte umelcov či iných kreatívnych ľudí. Projekt látok s motívmi Fullu nie je priamo náš projekt, ale je umožnený aj dielami, ktoré sme digitálne sprístupnili. Ide teda o to, ako digitálne sprístupnenie diel zacielite a aký chcete dosiahnuť efekt.
Remix umenia v priamom prenose. Zdroj: vladkozbarce
Špeciálny príklad „oživenia“ sú uteráky s motívmi umelca Stana Filka, ktoré vyvolali vyhranenú diskusiu. Sú nejaké hranice popularizácie?
Odpoviem skôr všeobecne. Je dobré, ak sa výtvarný motív aplikuje tak, že stále odkazuje na pôvodný zdroj. Ak však platí, že najbežnejšími artiklami sú vytlačené reprodukcie či magnetky na chladničku, tak pri nich hľadať ideovú prepojenosť s dielom je zbytočné. Ťažko si predstaviť, čo by povedal Medňanský na to, že sa predávajú reprodukcie jeho diel na magnetoch.
Keď už sa však autorstvo dostane do digitálnej sféry, je márna snaha obmedzovať jeho využitie. Skôr je to otázka na inštitúciu – čo si môže a chce dovoliť. Alebo čo chce, aby si ľudia z galérie odniesli. Tie predmety s výtvarnými motívmi sú suveníry, ktorými si ľudia zhmotnia návštevu galérie. Je to opäť k téme každodennosti. Pekný obrázok z galérie, ktorý ste si kúpili, bude tvoriť vaše vizuálne prostredie a bude vašim osobným pojítkom s návštevou.
Osušky s motívmi Stana Filka. Zdroj: Pavlína Morháčová
Ako vidíte možnosť využitia umelej inteligencie pri sprostredkovaní umenia?
V oblasti servisu pre návštevníkov galérií sa využitie umelej inteligencie určite bude rozvíjať. Máme tu populárne príklady – napodobníte nejaký pohyb alebo podobu a systém vám ponúkne umelecké dielo, ktoré tomu zodpovedá. Sú aj ďalšie personalizované aplikácie, ktoré na základe dennej hodiny či počasia ponúknu dielo pre konkrétny okamih.
Využitie, samozrejme, môže existovať aj na odbornejšej rovine. Sú tu projekty analyzujúce veľké množstvo obrazov konkrétneho umelca, na základe čoho systém dokáže vyhodnotiť nejaké jeho obdobie, používanie istej farebnej palety alebo prvkov. Na základe týchto informácii dokáže systém každý ďalší obraz zaradiť do kontextu. Dnes môžete ísť do galérie, odfotiť si dielo a aplikácia vám dodá sprievodné údaje.
Toto pôjde ďalej a budeme mať príklady, kedy to nebude len hračka, ale bude to nápomocné. Dnešné technológie snímania umožňujú vidieť aj to, čo bežným okom nevieme. A tiež porovnávať historické dáta naprieč časom a rekonštruovať dnes už neexistujúce alebo zničené pamiatky. To je veľká téma pre budúcnosť.
