Prečo galérie vítajú hackerov

Digitalizácia priniesla do prezentácie umenia zmenu. Platí to aj o Slovenskej národnej galérii (SNG), ktorá už ľudí neláka len do kamenných výstavných priestorov, ale aj do svojich virtuálnych zbierok na adrese webumenia.sk. Zdigitalizované diela pritom neslúžia len na domáce kochanie sa.

Podujatia galérie ako Remix umenia či Hackathon – Art & Data a tiež webový Fulla generátor dizajnéra Ondreja Jóba či experimenty s rukopisom Ľudovíta Fullu módnej dizajnérky Lenky Sršňovej ukazujú, že výtvarné umenie v digitálnej podobe nabáda ku tvorivému privlastneniu, kontextovým a asociačným hrám či prekračovaniu hraníc analógu.

O tom, čo prináša digitalizácia do prezentácie umenia sme hovorili s Michalom Čudrnákom, vedúcim oddelenia digitálnych zbierok a služieb SNG.

Remix portrétu Jána Francisciho. Zdroj: Jozef Vondal

Umenie bolo dlho vnímané ako nedotknuteľné. V galériách sa ničoho nesmieme dotýkať a často nemôžeme fotiť. V digitálnom svete sa deje presný opak. Môžeme voľne narábať s dielami, upravovať ich a využívať aj na komerčné účely. Zmenil sa prístup k umeniu?

Áno. Dnešný trend je, že umelecké inštitúcie začali sprístupňovať digitálne reprodukcie umenia na internete vo vysokom rozlíšení. Umožnili to aj technológie, ktoré dokážu kvalitne nasnímať diela. Rozhodujúca je však filozofia konkrétnej inštitúcie. SNG má isté oficiálne poslanie – a to zbierať, uchovávať a prezentovať umenie. To nevyhnutne neznamená, že musí budovať digitálne zbierky.

My si však myslíme, že by to malo byť samozrejmé. Ak daňový poplatník zaplatil za to, aby galéria mohla nakupovať výtvarné diela, tak by mali byť dostupné. Čo sa týka licencií, tak voľné diela zo zbierok SNG – čiže diela od autorov, ktorí sú 70 rokov po smrti – boli najprv dostupné pod Creative Commons pre nekomerčné využitie. Zistili sme však, že zbytočne obmedzujeme aj komerčné využitie diel, čo môže byť ešte zaujímavejšie. Hoci našou úlohou nie je generovať zisk, ale skôr kultúrny kapitál.

Zo súťaže Remix umenia - "posun" obrazu Jozefa Hanulu. Zdroj: Alžbeta Halušková

Remix umenia - "pokladnička" ako parafráza diela Mikuláša Galandu.

Mení sa digitalizáciou aj vzťah publika k umeniu?

Čo dnes vidno, je posun k voľnočasovej až zábavnej konzumácii umenia. Napríklad v podobe statusov na Facebooku. Existuje obrovské množstvo stránok, ktoré kreatívne využívajú reprodukcie voľne dostupných umeleckých diel. S tým cielene pracujeme aj my. Ak chceme, aby ľudia využívali naše digitálne zbierky, tak to musíme nejako pošťuchnúť.

Príkladom je naša výstava Uchovávanie sveta, ktorá sa konala na prelome rokov 2015 a 2016. Zaoberala sa tým, ako dnes pracovať s umením a vystavovať ho s využitím technológií. Hedlajn výstavy znel „Dotýkajte sa!“ a viacero interaktívnych inštalácií pracovalo s touto ideou. Bola to napríklad dotyková obrazovka, na ktorej bolo možné dokresľovať obraz od Mikuláša Galandu. Aktuálny príklad je súťaž Remix umenia, ktorú sme robili v spolupráci s konferenciou Sensorium.

Naša filozofia je zdieľať umenie tak, aby sa stalo súčasťou každodenného života. Na Webe umenia nájdete aj odborné články o dielach, no robíme aj jednoduché statusy na Facebooku – vonku prší a my zdieľame dielo s motívom dažďa. To je spôsob, ako sa priblížiť ľuďom v rámci ich každodennosti. Ráno sa zobudia, pozrú si novinky na Facebooku a vyskočí im tam umenie. Neznamená to, že hneď začnú študovať diela Ladislava Medňanského. Ale navodili sme im istý pocit a dostali ho do ich života. Umenie sme tak sňali z vysokého piedestálu čohosi nedotknuteľného, na čo si treba vyčleniť čas a pozerať si to v galérii.

Fulla generátor v praxi. Zdroj: Ondrej Jób

Príklad z Hackathonu - aplikácia Klima spája predpoveď počasia a návštevu gelérie. Zdroj: Štefan Miklošovič a kol.

Prečo ten dôraz na každodennosť? Ide o odbúravanie ostychu pred umením?

Ide o to, aby sa odstránili bariéry a umožnil sa kontakt s umením naprieč všetkými škálami odbornosti. Ten vzbudený záujem môže ostať na úrovni pozerania obrázkov či chuti dozvedieť sa viac. Ak je naša úloha sprístupňovať umenie, tak preložené do digitálu, to znamená práve toto. V digitálnom svete je vizualita veľmi silná a ktorá inštitúcia, ak nie národná galéria by sa mala snažiť do tohto prostredia vnášať to, o čo sa stará?

V digitálnom svete má umenie – či už v odbornom alebo v každodennom ponímaní – svoje miesto. Môže to byť odborník v zahraničí, ktorý na Webe umenia bude skúmať diela Júliusa Kollera, ale aj bežný človek, ktorý si stiahne obrázok a uloží si ho na plochu. Môže to byť aj niekto, kto vytvorí aplikáciu, ktorá využíva voľne dostupné diela.

Michal Čudrnák Zdroj: Milan David

Do slovníka práce s umením sa dostali pojmy ako remixovanie či hackovanie, ktoré pochádzajú z popkultúry a experimentovania s technológiami. Ako prenikli do oblasti „vysokej kultúry“?

Je to príklad toho, že umenie je vždy obrazom doby, v ktorej vzniká a je prezentované. Dnes sú najbežnejšími prostriedkami tvorby a vyjadrovania aplikácie, Snapchat či Photoshop. To, že materiál umenia je dostupný v digitálnej podobe, sa prejavuje napríklad v online šírených mémoch.

Pri súťaži Remix umenia vidno, že niektoré príspevky používajú alebo citujú snapchatovú estetiku, sú tam obrázky dopĺňajúce tváre alebo sú to photoshopové zmeny, ktoré sú tiež duchom doby. Nové prístupy teda umožnila jednak technológia, ale vyžiadala si to aj estetika, ktorá dominuje.

Hackathon je zase príklad spôsobu tvorby, kedy si ľudia zoberú dáta a urobia s nimi niečo iné, než bolo pôvodne zamýšľané. Tento „hackerský“ prístup sa dostal aj do umenia a pre nás je to zaujímavé preto, lebo nám to umožňuje presah do iných komunít. Raz sa napojíme na mladých photoshop-umelcov, inokedy na programátorov, ktorých baví experimentovať s dátami.

Na Hackathone. Zdroj: SNG

Hackathon projekt The Mirror vkladá vašu tvár do obrazu. Zdroj: Ondrej Svitek a kol.

Niekto by mohol tvrdiť, že remixovať či hackovať klasické umenie znamená jeho degradovanie. Že sa tak mení jeho obsah i podstata a ide len o čistú zábavu.

Treba sa pozrieť na konkrétne príklady. Napríklad Fulla generátor – ide o pomerne sofistikovaný spôsob, ako priblížiť publiku princípy a prvky, s ktorými pracoval Ľudovít Fulla. A urobiť to tak, aby to bavilo veľa ľudí. Iný príklad je, keď Photoshopom upravíte známy obraz Jána Francisciho ako kapitána slovenských dobrovoľníkov, ktorý namiesto dobovej pušky dostane samopal. Môžete to vnímať ako prvoplánový vtip, ale je to jeden z príkladov na to, čo sa s umeleckým materiálom dá dnes robiť.

Techniky vystrihovania, reprodukovania či premaľovávania sú v dejinách umenia úplne bežné. A dnes sa aplikujú v digitálnom priestore. Otázka je len, do akej miery vy ako tvorca, chcete povedať niečo viac. Či chcete len ukázať, že klasické dielo sa dá zremixovať, alebo ho chcete posunúť ďalej. S tým súvisí aj téma nasadenia umelej inteligencie v umení – či takto budeme len generovať niečo z existujúcich prvkov alebo či vzniknú nové diela. Je to o tom, do akej miery s tým dokážeme umelecky pracovať. A je na nás ako galérii, ukazovať príklady, ktoré súvisia s našou misiou.

Princíp súťaže Remix umenia zrejme nevygeneruje úžasné kúsky, ktoré by sme predávali v predajni SNG. Ale mohli by sme, ak by sme súťaž tak nastavili. Dobrý príklad je amsterdamské Rijksmuseum, ktoré má podobnú súťaž, viac orientovanú na dizajn. Tiež voľne sprístupnili zbierky na webe a urobili súťaž, aby ukázali, čo všetko sa dá robiť. Viaceré z víťazných návrhov sa dostanú aj do produkcie a predaja.