Strop? Možno bude

Okrem rýchleho tempa predlžovania penzijného veku môže byť problémom aj to, že nemáme nastavený strop odchodu do penzie. Po čase by sa nám mohlo stať, že by sme zákonom nútili pracovať sedemdesiatnikov. V Česku si tento problém uvedomili, a preto už zaviedli maximálnu hranicu odchodu do penzie 65 rokov.
Ministerstvo práce si uvedomuje, že napriek zlepšujúcemu sa zdravotnému stavu a tým aj veku, ktorého sa dožívajú ľudia na Slovensku, má prirodzene každý svoje fyzické limity, ktoré neumožňujú v prípade väčšiny povolaní prácu do výrazne vyššieho veku, ako napríklad 70 rokov a podobne. Aj v SR preto už začala diskusia o stanovení konkrétneho vekového stropu. Niektoré krajiny, ako napríklad ČR, tak urobili už v predchádzajúcom období, ďalšie pristúpili k predlžovaniu dôchodkového veku omnoho skôr a výraznejšie. „Podľa slov ministra Richtera do budúcna neodmietame prípadnú úvahu o zmene zavedenia stropu dôchodkového veku na 65 rokov obdobne ako v ČR. Takáto zmena si však bude vyžadovať podrobnú analýzu všetkých vplyvov vrátane finančných, sociálnych, hospodárskych a spoločenských a širšiu odbornú, politickú a verejnú diskusiu,“ pripomenul M. Stuška. Ľ. Navrátilová si myslí, že zavedenie stropu dôchodkového veku je vec skôr politická ako odborná. „V dlhodobej perspektíve dnes stanovená hranica dôchodkového veku nemôže mať žiadny záväzný charakter pre budúce vlády a mladšie ročníky budú určite svedkom posunu českého stropu dôchodkového veku najneskôr v priebehu desiatich rokov.“ V rámci politického marketingu sa týmto spôsobom odpútava pozornosť od skutočného problému a tým je záujem udržať čo najnižší dôchodkový vek a záujem udržať aspoň súčasnú úroveň starobných dôchodkov. Ľ. Navrátilová si vie predstaviť, že by sa stanovil maximálny dôchodkový vek napríklad na obdobie 10 rokov. Dosť ťažko si možno predstaviť, že v určitých, napríklad robotníckych profesiách, dokážu pracovať takmer 70-roční ľudia. Vieme tiež, že ľudia po 50-ke už majú problém nájsť si novú prácu, a tiež, že mnohí zamestnávatelia dnes čakajú na to, keď má zamestnanec penzijný vek, aby s ním mohli ukončiť pracovný pomer. Nemajú záujem ho ďalej zamestnávať. Tak isto takémuto budúcemu penzistovi neponúkajú inú, menej náročnú prácu, čo je bežné v iných krajinách. Ľ. Navrátilová sa neobáva toho, že by ľudia do 65 rokov, prípadne aj neskôr, neboli schopní v budúcnosti pracovať. Na trhu práce sú podľa nej už ročníky, ktoré nebudú po šesťdesiatke fyzicky natoľko opotrebované ako ich rodičia a starí rodičia. Automatizácia a robotizácia ťažkých prác je realita a skôr ich budú kváriť iné choroby, napríklad psychické. Problémom je podľa nej skôr to, že sú snahy znížiť dôchodkový vek žien, ktoré vychovali deti, a to dokonca tak, aby sa im starobný dôchodok vymeral z celého obdobia do dovŕšenia dôchodkového veku mužov. „To je veľmi zlý nápad s pochybným efektom a určite nebude mať dopad na počet narodených detí. Ľudia dávajú vždy prednosť krátkodobej spotrebe pred dlhodobou spotrebou a očakávať, že motorom rozhodovania o dieťati bude dlhšie poberanie starobného dôchodku, je naivné.“  Rezort tvrdí, že aktívne rieši aj problematiku ľudí v preddôchodkovom veku, teda tých, ktorí majú problém uplatniť sa na trhu práce. Od januára 2013 sa znížil počet evidovaných nezamestnaných nad 50 rokov o takmer 34-tisíc. „Aby sme podporili zamestnávanie starších ľudí, spustili sme koncom roka 2015 národný projekt zameraný iba na túto cieľovú kategóriu, kde predpokladáme vytvorenie približne 5,5 tisíc pracovných miest pre občanov starších ako 50 rokov. Okrem toho podporujeme vytváranie pracovný miest aj prostredníctvom ďalších projektov a zamestnateľnosť starších ľudí zvyšujeme aj preplácaním rekvalifikačných kurzov podľa potrieb trhu práce,“ dodal M. Stuška. Rezort práce bude pokračovať v podpore dobrovoľného sporenia na dôchodok tak, aby občan mohol získať dodatočné zdroje na lepšie zabezpečenie v starobe, respektíve zdroje na financovanie skoršieho odchodu do dôchodku, keďže sa už nebude môcť pred penziou uplatniť sa na trhu práce.  Ministerstvo zvažuje aj možnosť zavedenia preddôchodku. Táto dávka z DDS má pomôcť pri preklenutí obdobia vo veku blízkom dôchodkovému veku, keď môže byť sťažené uplatnenie sa na trhu práce a zvýšená tendencia poistencov odísť z tohto dôvodu do predčasného dôchodku. Jeho konkrétnu podobu ministerstvo predstaví až po dôkladnej analýze situácie v doplnkovom dôchodkovom sporení a po konzultácii so širšou odbornou verejnosťou.

Ministerstvo práce však nevylučuje, že v budúcnosti sa mechanizmus zvyšovania dôchodkového veku nemôže zmeniť. „Naďalej však platí jedna zásadná skutočnosť: že ešte dlho bude Slovensko - čo sa týka veku odchodu do dôchodku, na najnižších priečkach v Európe, čo je z tohto pohľadu určite pozitívne.“ Zvyšovanie dôchodkového veku nie je podľa Ľ. Navrátilovej jediný nástroj na dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému. „Kde podľa mojej mienky vláda žalostne zlyháva, je štátna propopulačná  politika. Tu nestačí zdvihnúť rodičovský príspevok o pár eur, to chce premyslený súbor opatrení, ktoré budú drahé tak, ako je napokon drahá aj každá investícia do budúcnosti.“