Ministerstvo práce predložilo do pripomienkového konania návrh opatrenia, ktorým sa vek odchodu do dôchodku od 1. januára 2018 zvyšuje o 63 dní. Od začiatku tohto roka sa dôchodkový vek zvýšil o 76 dní. Budúcoročné predlžovanie dôchodkového veku sa znovu plošne nedotkne všetkých penzistov. Dlhšie bude musieť pracovať približne 37,3-tisíca osôb. Sociálna poisťovňa predĺžením dôchodkového veku ušetrí 22,6 milióna eur v roku 2018, 26,6 milióna eur v roku 2019 a 32,9 milióna eur v roku 2020. Penzista si zvýši dôchodok priemerne o 2,2 eura.
Rýchle tempo
Vek odchodu do dôchodku sa od roku 2017 každoročne predlžuje o určený počet dní. Ten závisí od vývoja priemernej strednej dĺžky života spoločnej pre mužov a ženy zistenej Štatistickým úradom SR. Toto opatrenie zaviedla vláda Roberta Fica ešte v roku 2012. Ak by takéto vysoké tempo predlžovania odchodu do penzie pokračovalo aj v ďalších rokoch, ľudia narodení v roku 1985 by museli navyše odpracovať ešte 4 roky a 4 mesiace. Ministerstvo práce tvrdí, že presný počet dní, o ktoré sa bude predlžovať dôchodkový vek, nie je možné spoľahlivo predpovedať viac ako jeden rok dopredu, pretože predlžovanie dôchodkového veku je naviazané na strednú dĺžku života v referenčných obdobiach a referenčnom veku, ktorú vydáva Štatistický úrad SR. „Podľa našich predpokladov by však predlžovanie veku odchodu do dôchodku malo postupne klesať,“ povedal hovorca rezortu Michal Stuška. Od januára 2017 sa predĺžil vek odchodu do dôchodku o 76 dní. Znamená to, že za skúmané obdobie 5 rokov zaznamenal ŠÚ SR výraznejšie priemerné zvýšenie veku dožitia na Slovensku. V roku 2018 sa vek odchodu do dôchodku bude predlžovať o 63 dní, tým pádom následne došlo k spomaleniu nárastu veku dožitia v SR. Toto podľa rezortu potvrdzuje pôvodný predpoklad ministerstva práce, pretože vývoj už v roku 2015 signalizoval, že v ďalších rokoch nebude dochádzať k takému výraznému zvyšovaniu veku dožitia. Ministerstvo neuvažuje o tom, že by prehodnotilo parametre zvyšovania dôchodkového veku tak, aby sa penzijný vek predlžoval pomalším tempom. Argumentuje, že zvyšovanie dôchodkového veku na Slovensku je z pohľadu dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému v prípade rastu strednej dĺžky života nevyhnutné. Je potrebné ho vnímať ako dôsledok toho, že ľudia sa v súčasnosti dožívajú viac, ako to bolo v minulosti. „Na Slovensku je dôchodkový vek naviazaný na strednú dĺžku života, čo znamená, že ľudia na dôchodku budú tráviť v priemere rovnako dlhé obdobie a predlžovanie bude závisieť len od toho, o koľko sa bude predlžovať priemerný vek dožitia obyvateľov v dôchodkovom veku,“ tvrdí rezort. Automatické zvyšovanie dôchodkového veku bolo prijaté aj ako jedno z opatrení na zlepšenie finančnej stability dôchodkového systému. Išlo taktiež o jedno z odporúčaní, ktoré Slovensko dostalo pre oblasť dôchodkového systému od Európskej komisie a Rady EÚ v roku 2012. Od roku 2017 sa preto postupne (nie skokovo) zvyšuje dôchodkový vek v závislosti od presne stanovenej dĺžky priemerného veku dožitia. Podľa ministerstva práce je to najobjektívnejší a apolitický model, pričom musí byť zachovaný princíp, aby sa posunom neskracovalo obdobie poberania dôchodku, čiže dĺžka "seniorskej" fázy života. Ľubica Navrátilová, odborníčka na sociálne zabezpečenie si myslí, že súčasný spôsob nastavenia predlžovania dôchodkového veku nie je zlý. Štát takto reaguje na predlžujúci sa vek dôchodcov a tým aj času poskytovania starobného dôchodku. „Na to musí nastavenie dôchodkového systému reagovať, inak sa dostaneme do stavu, keď generácia v produktívnom veku bude cez dane a poistné dotovať starobné dôchodky v takej miere, ktorá môže vyvolať medzigeneračný konflikt.“
