Jozef Šulaj chytá podvodníkov už desiatky rokov. Najskôr ako člen policajného zboru, kde sa špecializoval na ekonomickú kriminalitu. Na stole mal vtedy aj také veľké a známe prípady, akým bol Technopol. V roku 1998 zmenil pôsobisko a odvtedy preveruje nekalé činnosti, ktorých sa dopúšťajú klienti komerčnej Union poisťovne. Pre TREND.sk porozprával, akým spôsobom ich odhaľujú a s akými neuveriteľnými prípadmi sa počas svojej praxe poisťovacieho detektíva stretol.
Poisťovne každý rok odhaľujú čoraz viac nekalej činnosti klientov. Čím to je? Sú Slováci odvážnejší?
Je to hlavne tým, že oklamať poisťovňu je všeobecne akceptovaný trestný čin. Keď prepadnete banku so zbraňou, s tým sa nepochválite nikomu. Keď oklamete poisťovňu na nejakej banalite, tak vám všetci susedia tlieskajú. To však nie je trend len na Slovensku. Aj v Nemecku či Švajčiarsku, čo sú vyspelé krajiny, počet prípadov, ktoré riešia naši kolegovia, stúpa. Treba si tiež priznať, že je to aj tým, že poisťovne sa snažia byť čoraz viac proklientskejšie. Oveľa menej vecí sa pýtajú, nie je čas na preverovanie. Keď konkurencia zaplatí škodu do týždňa, tak my do troch dní. Potom tieto veci unikajú.
Čo sa vlastne chápe ako poisťovací podvod?
Poistná kriminalita je veľký súhrn všetkých možných nekalých činností, ktoré poškodzujú spoločnosť. Nie je to len o podvodoch, aj keď sa týmto výrazom dnes označuje kadečo. Pre audítora je to každého konanie, ktoré je nezlučiteľné s predpismi. Ja osobne však ten výraz nemám rád, lebo to, že niekto spácha podvod, môže povedať len sudca, keď je rozsudok právoplatný.
Kto najčastejšie klame poisťovne?
Podľa štatistík, ktoré si robím posledných 30 rokov, len zhruba štyri percentá ľudí oklamú poisťovňu preto, že sú na to odkázaní. Absolútna väčšina odkázaná na to nie je. Toto sa nám každoročne potvrdzuje. Človek, ktorého vytopí pri záplavách, ten si nebude vymýšľať, nešpekuluje. To sú tí praví klienti poisťovne, tí chudáci, ktorým treba pomôcť.
Na základe čoho si vyberáte prípady, ktoré idete preverovať?
Je to veľmi individuálne a skoro v každej poisťovni iné. V Unione máme veľkú výhodu v tom, že máme pomerne stabilizovaných zamestnancov na likvidácii poistných udalostí, ktorí ako prví dostávajú spis na stôl. Sú tam ľudia, ktorí tu pracujú cez 20 rokov. Sami vedia odhadnúť riziko nekalej činnosti a potom nám to posúvajú na prešetrenie. Mnoho poisťovní využíva aj rôzne výpočtové systémy a sú firmy, ktoré vyvíjajú softvéry na detegovanie podvodu. Tomu sa trocha smejem, lebo ak by takýto systém existoval a bol by naozaj dobrý, potom by Slovenská informačná služba, polícia, Colná a Finančná správa nemali žiaden problém, dokázali by sme takmer všetko odhaliť. Podľa mňa je to skôr o ľuďoch, ako si ich vychováte.
Šulaj Jozef Zdroj: Miroslava Spodniaková
Podvodníci bývajú však aj vo vnútri poisťovní.
Stane sa, že obchodník si nechá peniaze z poistného, alebo že si likvidátor uleje peniaze. Niektoré poisťovne o tom nechcú hovoriť, ale je pravda, že škodná je aj v poisťovníctve. Koniec koncov, tak ako v každej inej oblasti. Otázkou je, ako sa k tomu spoločnosť postaví. V Unione venujeme veľa energie aj tomu, aby sme si tu nezamestnali darebákov, lebo to potom kazí meno firmy.
Strážite firme peniaze. Asi ste u vedenia obľúbení.
Väčšina poisťovní poisťovacím detektívom dáva vysokú prioritu. V organizačnej štruktúre bývajú zaradení priamo pod vrcholové vedenie, aby mali voľné ruky a nemohli ich ovplyvňovať riaditelia nad nimi.
Koľko ste minulý rok v poisťovni usporili odhalením podvodníkov?
Vlani sme zaevidovali vyše 700 prípadov a v čistom sa nám podarilo zachrániť 960-tisíc eur. Tento rok, ešte je len jún a už sme mali na stole vyše 360 prípadov a ochránili sme viac ako milión eur.
Každý prípad, ktorý dostanete na stôl, je skutočne nekalá činnosť?
Nie. Niekedy sa ukáže, že nebola. Alebo sa nedá dokázať. Je totiž veľmi ťažké preukázať úmyselné konanie klienta. Ročne sa to podarí len v zhruba dvoch tretinách prípadov. Ak by vás chcel sudca odsúdiť za poisťovací podvod, v spise by musel mať dôkazy o tom, že ste si to evidentne pripravovali, že to nebola náhoda, omyl alebo vám to spontánne nenapadlo. Preto sa aj policajti dosť bránia týmto prípadom. Osobne považujem za dobrý výsledok, aj keď zistíme, že klient neklame. Je dobré vedieť, že máme čistého, poctivého klienta.
Nechcú riešiť poistné podvody?
Bohužiaľ, v súčasnosti sa viac hodnotí kvantita ako kvalita. Čím viac majú policajti čiarok, tým sú lepšie hodnotení a nezáleží pritom, za čo sú tie čiarky. S poisťovacím podvodom sa im veľmi hrať nechce, lebo je to jeden prípad a jedna čiarka, ale je za tým veľa práce. Preto aj štatistiky vyzerajú tak, že z roka na rok je stále menej a menej odsúdených ľudí za poisťovacie podvody. Pred mnohými rokmi sme podali 300 až 350 trestných oznámení, teraz ich je možno 10. Je to práve tým, že to stráca zmysel.
Šulaj Jozef Zdroj: Miroslava Spodniaková
Zrejme sú si toho vedomí aj podvodníci.
Viackrát sa mi stalo, že mi "vagabund" povedal, aby som pokojne dal na neho trestné oznámenie. „Ak nepodáte, ja sa o to postarám sám a o mesiac, o dva vám prinesiem uznesenie, že som nič nespáchal,“ povie. Lebo vie, že dnes je, bohužiaľ, na polícii viac úradníckej práce ako poctivej detektívnej.
Ako teda riešite takéto prípady?
Väčšinou si sadneme s daným človekom a na rovinu mu povieme, čo vieme. Osem z desiatich ľudí sa chce dohodnúť. Povie, aby sme to nechali tak. Vylúčime ho z nášho kmeňa, nič mu nevyplatíme a neriešime to cez trestné konanie. Sme prístupnejší ku kompromisu. Pokiaľ to teda nie je taký trestný čin, kde sme povinní to oznámiť. Ako napríklad v prípade korupčných trestných činov. Ak podávame podnet orgánom činným v trestnom konaní, dávame si záležať, aby tam mali všetko a bolo to napísané ich jazykom. Potom si nájdem policajta, ktorému verím a ktorý je ochotný ma počúvať, aby som mu všetko vysvetlil. Dnes sa totiž v zbore nešpecializujú tak ako v minulosti. Dnes každý robí všetko. Poisťovací detektívi už však majú vybratých chlapcov, s ktorými sa dá, ktorí to chcú robiť a naozaj ich to baví. Napriek tomu, že výsledok do štatistiky je pre nich malý.
Ako ďalej tento proces prebieha?
Ak kriminalista rozhodne, že je to vhodné na prešetrenie, predloží to vyšetrovateľovi s návrhom na začatie trestného stíhania. Potom začnú procesné úkony. Väčšinou sme v prvom rade sme predvolaní my ako poškodení alebo svedkovia, vypovieme a potom sa vypočujú ďalší svedkovia a spravia sa konfrontácie a ďalšie potrebné úkony. Potom to ide na prokuratúru a ak to prokurátor uzná, podá obžalobu a posunie prípad na súd. Sudca si prečíta spis a buď ho vráti naspäť, aby sa prípad ešte došetril, alebo si ho nechá a súdi.
Znie to ako proces na dlhé mesiace.
Angloamerické trestné právo je oveľa pružnejšie. U nás je to na veľmi dlhé lakte, čo vidíte aj na medializovaných kauzách mimo poisťovní. Ťahajú sa roky a nie je koho odsúdiť. Gorilu už riešime koľko rokov? Ja som mal raz prípad podvodníkov, ktorí na fiktívnych dopravných nehodách okradli tri poisťovne, každú za zhruba milión slovenských korún. Mali medzi sebou aj skorumpovaného policajta, ktorý im nehody potvrdzoval. Ten bol ako jediný vo vyšetrovacej väzbe, ostatní išli do sveta. Tento spor sa ťahal 16 rokov a nakoniec dostali podmienku.
Šulaj Jozef Zdroj: Miroslava Spodniaková
