Na akú školu by ste dnes zapísali svoje deti? Podľa výsledkov slovenské vysoké školy naďalej nedokážu konkurovať zahraničným.
Áno, pre tých najschopnejších je atraktívne odísť študovať na vysokú školu do zahraničia, ale nedá sa povedať, že by na Slovensku úplne zanikla kvalita vysokých škôl. Odolávať kvalitou je však stále náročnejšie. Je žiaduca reforma školstva, ktorú bolo potrebné urobiť už pred desiatimi rokmi.
Reformou myslíte financovanie vysokých škôl?
Nielen to. Pozerám sa na školstvo komplexne. Posledné dva roky sa vláda začala zaujímať o duálne vzdelávanie, ale mala s ním začať už dávno. Na trhu práce nie sú kritickou skupinou vysokoškoláci na jednej strane a najmenej vzdelaní na strane druhej. Kritickou skupinou je z hľadiska zamestnateľnosti skupina ľudí so strednou školou bez maturity. Platí, že školstvo predbieha trh práce a preto ministerstvo školstva malo začať so štrukturálnymi zmenami pred desiatimi rokmi a to na všetkých úrovniach – od materských škôl až po vysoké.
Skúste byť konkrétny, pretože trh práce je u nás špecifický.
Slovensko trpí zle štruktúrovaným trhom práce. Či si zoberiete Slovensko v porovnaní s EÚ 27 alebo v porovnaní so starými členskými krajinami tak ponúkame najhoršiu zamestnateľnosť pre ľudí so základným alebo stredným vzdelaním bez maturity. Je pre mňa osobne fascinujúce, že staršie členské krajiny EÚ dokážu ponúknuť takto vzdelaným ľuďom podstatne väčší sortiment možností zamestnať sa – zhruba trojnásobne možností ako Slovensko.
Ivan Ostrovský pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zdroj: Youtube.com
V čom je problém?
Podcenili sme prechod zo stredných na vysoké školy a to napriek tomu, že všade vo svete došlo k masifikácii počtu vysokoškolákov. Nielen u nás vysoké školy otvorili brány pomerne vysokému podielu stredoškolákov. My sme to však nezvládli. Síce sme si splnili politický cieľ a dodnes si ho plníme, že máme deti v laviciach a nie na uliciach, čo je v poriadku, ale na úrovni vysokých škôl sme nedokázali vzdelanie štrukturalizovať tak, aby sme nemrhali čas, peniaze a úsilie spoločnosti a študujúcich.
Narážate na bakalársky stupeň, ktorý nemá na trhu uplatnenie?
Inak povedané, zapojili sme sa do takzvaného bolonského procesu, čo znamenalo zmenu štruktúry organizácie vysokých škôl z päťročného bloku (10 semestrov) na šesť a následne štvorsemestrálny. To sme síce splnili, ale stále u nás prevláda kultúra úplného vysokoškolského vzdelania. Formálne sme teda prijali štruktúru 3+2, ale neurobili sme nič preto, aby nám bakalársky stupeň znamenal širšiu ponuku pre absolventov na trhu práce.
Študenti s tým však nič nenarobia, len logicky využívajú predlženie študentského života v období, keď sa na trhu práce hľadá práca extrémne ťažko. Veď väčšina škôl nestanovila žiadne podmienky pre nástup na ďalší stupeň, tak prečo nepokračovať v štúdiu?
Viac ako 80 percent absolventov bakalárskeho stupňa pokračuje ďalej. My ponúkame vysokoškolsky vzdelaného človeka o dva roky dlhšie a za väčšie peniaze, ako je to bežné v starých členských krajinách. Ja si uvedomujem, že je to problém vysokých škôl, ale zmrzačili sme si aj stredné školy a ich obsah – dali sme prednosť humanitno-spoločenským odborom a postupne sme vytláčali matematiku a prírodné odbory zo stredoškolského kurikula.
Ak však ostaneme na pôde vysokých škôl, tak nezvládli sa dve veci. Stále existuje model, že škola dostane za magistra približne dvakrát viac ako za študenta na bakalárskom stupni. Zásadná chyba škôl nastala aj v tom, že nezmenili kurikulum. Do toho sa nikomu nechcelo, pretože by to okrem iného znamenalo, že by sa siahlo na sociálne istoty učiteľom. A tých je veľa – ide o tisíce učiteľov.
Jedinú sociálnu istotu, ktorú máte ako učiteľ na vysokej škole, sú vaše kontaktné hodiny. Keď učíte, máte právo na plat. Ak neučíte, tak pre školu nie ste zaujímavý. Okrem toho si školy stále kládli otázku, čo to bude za odborníka po troch rokoch štúdia? Ale trh práce nepotrebuje nutne inžinierov alebo magistrov a staršie členské krajiny sú toho dôkazom.
To sa ľahko vraví, ale ako by sa mal obsah učiva zmeniť, ak školy s firmami nekomunikovali? Žili v akademickom vákuu.
Školy sa od okolitého sveta odizolovali a za posledných 20 rokov sme s firmami nekomunikovali o ich nárokoch. Samozrejme, nemá zmysel šiť učivo na mieru konkrétneho zamestnávateľa, ale držať sa tézy, že pripravujeme kriticky mysliacich ľudí tiež neobstojí. Sú to dva extrémy.
Momentálne prebieha na technických vysokých školách intenzívna diskusia, ako nastaviť štúdium na vysokej škole tak, aby zodpovedalo požiadavkám trhu práce. Stále to nie je zásadnejší obrat od päťročného štúdia. Podľa mňa primárnym produktom by mal byť bakalár. Ďalším problémom je, že niektoré technické vysoké školy od praxe odišli – len ju imitujú. Ak ju robíme, tak ju vykonávame v laboratóriách alebo modelových pracoviskách, ale študent nemá šancu ovoňať alebo dotknúť sa reálneho života.
Majú o prax študentov vôbec firmy záujem? Nie je asi nič príjemné, ak sa im budú po pracovisku pohybovať denne desiatky študentov, na čo sa musí firma vybaviť aj personálnymi kapacitami.
Samozrejme majú. Zatiaľ sa však diskusia obmedzuje len na technické vysoké školy. Ide o prvú lastovičku a momentálne sa rieši, ako by to malo vyzerať. Samozrejme, firmy si strážia ekonomickú stránku a podobne ako pri duálnom vzdelávaní stredoškolákov žiadajú od štátu výhodnejšie podmienky. Dostávajú však za veľmi výhodných podmienok lacnú pracovnú silu, ktorú v praxi aj využívajú.
Ako by to malo vyzerať v prípade vysokých škôl? Študent by mal paralelne popri sedení v lavici navštevovať firmu?
Popri vzdelávaní by mal mať študent slušný podiel praxe - do 20 percent z celého študijného programu. Samozrejme, sú odbory ako chémia, kde sa nevyhnete laboratóriám, ale tie sú aj v Slovnafte. Viem si predstaviť ako chemik to delenie praxe medzi školské laboratórium a v nejakej firme. Kým na škole si dokážeme modelovať ideálne podmienky, na praxi vo firme sa stretnú s reálnymi podmienkami a ich riešeniami.
Ak chceme, aby bakalári boli hotoví odborníci, ktorí by boli na trhu žiadaní, ako by bolo potrebné zmeniť učebné osnovy?
Bolo by potrebné otočiť kurikulum tak, aby sa v prvom stupni štúdia orientovalo predovšetkým na praktickú stránku veci vo všetkých odboroch. Niektorí tvrdia, že čo to bude za chemika, ak neovláda komplikované chemické rovnice, ale realita je taká, že zo strednej školy prichádzajú nešťastníci, ktorí nevedia ani základy matematiky, nevedia, čo sú diferenciálne rovnice, a my ho ovalíme Schrödingerovou rovnicou a počítačovou chémiou, čo je hneď na začiatku štúdia ďalšie šialenstvo. Lenže poprerábať kurikulum znamená zneistenie práce všetkých učiteľov.
Študenti sa zrejme vašim slovám potešia, keďže tvrdia, že sa učia veľa zbytočnej teórie a v praxi sa s ňou ani nestretnú.
Dnes platí, že veľa teórie je hlavne na začiatku a až počas magisterského štúdia dostane študent špecializáciu. Stále prevláda, a to už u stredoškolákov, kultúra úplného vysokoškolského vzdelávania. Celá spoločnosť je presiaknutá touto archaickou kultúrou, ktorá mala pred 30 rokmi opodstatnenie, keď existoval rozdiel medzi neúplným a úplným vysokoškolským vzdelaním. My sme však dnes bakalárovi nedali využitie na trhu práce, čo bola chyba. Titul bakalár je úplne zdegradovaný.
Nebol by čiastkový krok aspoň to, že školy si zavedú prísnejšie pravidlá pre selekciu žiakov, ktorí sa dostanú na magisterský stupeň?
Ja mám iné riešenie. Jednoročná prax v odbore pre bakalára. Vyhnať všetkých na rok do praxe.
Fajn, ale kde na rok nájde uplatnenie 40-tisíc študentov prvého stupňa?
No a? Aj teraz vychádzajú zo škôl a majú problémy nájsť si prácu. Zamestnávatelia nadávajú, že študenti sú nepripravení a musia ich doškolovať či preškolovať. Absolventi by mali byť adaptovaní, aby sa v priebehu relatívne krátkeho času dokázali prispôsobiť na podmienky zamestnávateľa. Ja však inú možnosť nevidím. Akým administratívnym násilím nás chcete donútiť, aby sme kurikulum zmenili alebo sprísnili podmienky pre vstup na ďalší stupeň štúdia?
Nedôjde len k šikanovaniu a zneužívaniu študentov ako lacnej pracovnej sily na rok?
Princípom návrhu je, že väčšina týchto študentov si nakoniec nájde prácu a ďalší stupeň nebude potrebovať. Kvalifikované odhady hovoria o 80 percentách. Naozaj nepotrebujeme toľko magistrov. Pokladníčky v supermarketoch majú vysokoškolské diplomy. Vysoké školy stále berú 60 percent študentov z ročníka a držia ich na škole päť rokov.
