Potrebujete odblokovať kreativitu? Začnite sa hýbať. Mnohí veľkí myslitelia dejín vrátane Charlesa Darwina sa inštinktívne venovali fyzickým aktivitám, aby otvorili svoje mysle. „Neverte žiadnej myšlienke, ktorá sa nezrodila na čerstvom vzduchu a z voľného pohybu,“ varoval v roku 1888 Friedrich Nietzche. Vedci spojenie medzi cvičením a kreativitou potvrdili a dnes už presne vedia, ako funguje.
„Čo i len jedno krátke aeróbne cvičenie dokáže iniciovať tvorivé myslenie,“ povedal pre Guardian doktor Chong Chen, docent na katedre neurovedy na Jamagučijskej univerzite v Japonsku.
Všadeprítomná kreativita
Výskumníci zvyčajne pozorujú dva aspekty kreativity. Prichádzanie s nápadmi – spájanie rôznorodých a nesúvisiacich javov, je klasifikované ako divergentné myslenie. Príkladom je Darwinova teória o gravitácii a pád jablka zo stromu na zem. Premýšľanie o tom, ktoré nápady stoja za preskúmanie, si vyžaduje kontrolovaný a zámerný mentálny proces známy ako konvergentné myslenie. Sem patrí napríklad lúštenie krížoviek.
Výskumy odhalili, že práve divergentné myslenie je aspektom kreativity, ktorému fyzická aktivita pomáha. Mnohé štúdie skúmali vplyv tanca, cyklistiky, šliapania po schodoch či behu na myslenie a zaznamenali jeho zlepšenie po vykonaní jednej z týchto aktivít. Ak si myslíte, že kreativita vo vašom živote nemá miesto, zrejme sa mýlite. Je potrebná pri nespočetnom množstve činností od vytvárania obchodného plánu cez vymýšľanie chutného jedla z potravín v chladničke po vymýšľanie zábavy pre deti.
„S kreativitou často spájame ľudí, ktorí ‚niečo tvoria‘, čiže umelcov, architektov, básnikov a dramatikov. Všetci ale máme potenciál a potrebu byť kreatívni,“ dodal doktor Christian Rominger, výskumník v oblasti zdravotnej psychológie na Univerzite v Grazi.
Zázračný pohyb
Prečo je fyzická aktivita kľúčom k odomknutiu tvorivosti? Vedci zistili, že cvičenie môže spôsobiť zmeny v mozgovej aktivite. Mentálne nenáročná fyzika aktivita ako beh či prechádzka môže spôsobiť stav „prechodnej hypofrontality“, v ktorom je aktivita v prednej časti mozgu dočasne potlačená. Toto centrum je zodpovedné za „vyššie kognitívne“ procesy, akými sú sústredenosť, rozhodovanie a argumentácia. Jeho dočasné „vypnutie“ umožňuje myšlienkam voľne plynúť.
„To je dôvod, prečo niekedy zistíte, že ste na skvelý nápad alebo riešenie prišli po prechádzke alebo behu, aj keď ste o probléme neuvažovali,“ vysvetlil Amir-Homayoun Javadi, spoluautor jednej zo štúdií.
Niektorí vedci teoretizujú, že ľudia sú po cvičení kreatívnejší, pretože zlepšuje náladu. Prekvapivo, výskum ich hypotézu nepotvrdil. Chen vo svojej štúdii dospel k záveru, že šliapanie po schodoch síce zlepšilo divergentné myslenie, no náladu vôbec. Existujú dokonca dôkazy o tom, ako negatívne emócie vrátane hnevu a stresu dokážu zvýšiť tvorivé myslenie najmä pri riešení problémov a hodnotení nápadov.
Ak je cvičenie príliš intenzívne, fyzický stres môže zhoršiť náladu aj kognitívne schopnosti, zdôraznil Chen. Samozrejme, každý človek si pod „intenzívnym cvičením“ predstavuje niečo iné. Čo je pre jedného bežca pohodlné a príjemné tempo, môže byť pre druhého bojom o život.
Ďalšie dôležité správy
