Mladí utekajú viac a uvoľňujú priestor

Štatistiky o počte slovenských študentov v zahraničí môžu pôsobiť hrozivo. Z krajín OECD majú v zahraničí viac študentov (vzhľadom na veľkosť nie prekvapivo) len Luxembursko (70 percent) a Island (19 percent) – dve najmenšie krajiny organizácie.

Podiel slovenských študentov v treťom stupni vzdelávania, ktorí v roku 2012 študovali v zahraničí, bol na úrovni 15 percent. V reálnom vyjadrení tak šlo o približne 36-tisíc ľudí.

Výskum, ktorý v apríli publikoval Sociologický ústav SAV, pritom ukazuje, že z týchto študentov v zahraničí sa po štúdiu naspäť na Slovensko vracia len približne 44 percent (cca 15-tisíc ľudí). Zároveň je to ale neukončený proces – počet žijúcich na Slovensku sa zvyšuje s dĺžkou doby, ktorá uplynula od konca štúdia.

Vo väčšine prípadov v zahraničí po štúdiu zostávajú študovať deti z rodín s vysokou úrovňou vzdelania rodičov. Podľa záveru výskumu takáto situácia „uvoľňuje mobilitné kanály pre deti z rodín s nižšou úrovňou ľudského kapitálu. Toto pozorované vyprázdňovanie priestoru je teda možné interpretovať aj ako príspevok pre vyššiu vertikálnu mobilitu v slovenskej spoločnosti tým, že konkurencia pri prenikaní na vyššie pozície v spoločnosti je menšia vďaka tomu, že súťaže o tieto posty sa dobrovoľne zriekli tí, ktorí sú pri ich získavaní svojim rodinným zázemím a sociálnym kapitálom tradične vo výhode.“

Povedané jednoduchšie: vďaka tomu, že deti z „lepších“ rodín zostávajú častejšie v zahraničí, neobsadzujú vysokopostavené posty a tým umožňujú kariérne vyrásť ľuďom, ktorí by inak boli v nevýhode. Podobná je situácia aj s miestami na vysokých školách.

Tu je potrebné poznamenať, že vďaka voľnému pohybu osôb v rámci európskeho hospodárskeho priestoru (kedy študenti nie sú povinní ohlasovať svoj odchod) nie je možné zistiť presné čísla. Ide len o odhady na základe výskumu Brain drain 2014 zostavovaného pomocou osobných rozhovorov na malej, nereprezentatívnej vzorke.

Nie odliv, ale cirkulácia

Bolo by na debatu, či je reálny počet navrátilcov zo zahraničných štúdií väčší či menší, ako tvrdí spomínaný odhad. Výskumy skúmajúce ich vplyv na ekonomiku sú ale pozitívne. Príkladom sú najmä rozvojové krajiny, odkiaľ ľudia utekajú za lepším uplatnením do vyspelých krajín. Týka sa to aj Indie.

Jedna z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich ekonomík sveta vďačí za svoj hospodársky úspech aj ľuďom, ktorí odišli študovať a pracovať do zahraničia. Tvrdí to napríklad výskum profesorov z London Business School, Warwick Business School a Judge Business School patriacej pod Cambridge University.

Štúdia na príklade Indie ukazuje, ako tamojšie firmy môžu benefitovať z celosvetového voľného pohybu študentov a pracovníkov. Takmer všetky medzinárodne úspešné spoločnosti z Indie za svoj úspech vďačia tomu, že ich riaditelia alebo majitelia získali vzdelanie a nadobudli znalosti počas práce a štúdia v zahraničí.

„Naše zistenia naznačujú, že pre rozvíjajúcu sa ekonomiku môže byť prínosné povoľovať a aj podporovať štúdium a prácu obyvateľov vo vyspelých krajinách,“ cituje autorov výskumu denník Wall Street Journal.

„Termín odliv mozgov je zavádzajúci, pretože v skutočnosti sme v ére cirkulácie mozgov,“ povedal denníku profestor Jaideep Prabhu, jeden z autorov štúdie. Podľa jeho slov odliv mozgov do USA (kde Indovia tvoria najvzdelanejšiu a najlepšie zarábajúcu ázijskú menšinu) pomáha aj domácim obyvateľom, ktorí nikam neodišli.

Spojené štáty totiž s Indiou čoraz viac spolupracujú, obchodujú a rozvíjajú aj politické vzťahy. Napríklad prezident USA Barack Obama je prvý v histórii, ktorý počas výkonu svojej funkcie navštívil Indiu dvakrát.

Poľsku odliv neuškodil

Slovensko na rozdiel od Indie síce nie je rozvojová krajina, avšak za tými najvyspelejšími v ekonomickej výkonnosti stále zaostávame. Preto podobné pozitívne efekty môžeme očakávať aj u nás.

Ako to ale vyzerá s vyspelými štátmi? Slovensko po vstupe do Európskej únie netrpelo výraznými emigračnými vlnami, na rozdiel od Poľska. Od roku 2009 sa výraznejšieho úbytku dočkalo aj Írsko, Španielsko, Portugalsko či Grécko.

V Mníchove sídliaca inštitúcia European Economic Advisory Group (EEAG), venujúca sa ekonomickému výskumu a poradenstvu v hospodárskych otázkach, sa vo svojej správe skúmajúcej európsku ekonomiku z roku 2015 zamerala práve na prípad Poľska.

Od 1. mája 2004 do začiatku roka 2008 odišlo za prácou do zahraničia celkovo šesť percent Poliakov v produktívnom veku. V januári 2008 bolo v zahraničí 2,2 milióna ľudí vedených ako dočasných migrantov, najviac z nich (690-tisíc) vo Veľkej Británii. Práve táto skupina bola výrazne viac vzdelaná, ako skupiny v ostatných krajinách – napríklad do Nemecka často smerovali podpriemerne vzdelaní ľudia.

Poľskej ekonomike to ale neuškodilo. Naopak, veľký odliv ľudí bol jedným z faktorov, vďaka ktorému od druhého kvartálu 2004 do prvého kvartálu 2007 klesla nezamestnanosť z 3,1 milióna ľudí na 1,5 milióna, teda pod úroveň desiatich percent. V roku 2002 pritom bola na dvadsiatich percentách.

Tamojšie hospodárstvo po vstupe do EÚ pritom energicky rástlo (Poľsko je jedinou krajinou EÚ, ktorá za posledných 25 rokov nezažila krízu). „Neexistuje žiaden dôkaz, že by emigrácia ľudí zabránila rastu. Účinky na trh práce sa zdajú byť mierne, podobne ako dopady na trhy práce vo Veľkej Británii a Nemecku,“ píše štúdia EEAG.