Aký je však ozajstný vplyv odlivu mozgov na ekonomiku? Viaceré vedecké štúdie potvrdzujú, že to nutne nemusí byť zlá vec. V určitých prípadoch môže prinášať dokonca aj pozitíva. Môže to byť aj prípad Slovenska.

Na odliv mozgov to nevyzerá

Možno prekvapivo, ale Slovensko minimálne od roku 2000 úbytkom ľudí formou migrácie netrpí – práve naopak. Každý rok na do našej krajiny nasťahuje viac ľudí, ako z nej odíde.

Ako je vidieť aj na grafe s údajmi Eurostatu a Štatistického úradu (ŠÚSR), za posledných štrnásť rokov sa na Slovensko prisťahovalo takmer 130-tisíc ľudí, zatiaľ čo sa z neho odsťahovalo necelých 49-tisíc. Celková zahraničná migrácia tak vychádza na prírastok o 81-tisíc obyvateľov. To na odliv mozgov veľmi nevyzerá.

Iná je už situácia ľudí, ktorí pracujú v zahraničí. Údaje ŠÚSR ukazujú, že od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 sa ich počet udržiava nad stotisíc. Konkrétne sa jedná o krátkodobú (do jedného roka) migráciu za prácou do zahraničia. To znamená, že títo ľudia sa aspoň raz do roka vrátia domov na Slovensko.

Príkladom krátkodobej migrácie môžu byť napríklad „týždňovky“ zdravotných sestier v Rakúsku alebo sezónne stavebné práce stavbárov vo Veľkej Británii. Dlhodobú migráciu za prácou do zahraničia ŠÚSR a ani Eurostat nesledujú, snažia sa zmerať iba migráciu ľudí ako takú.

Táto krátkodobá migrácia má na slovenskú ekonomiku skôr pozitívne dopady. Naša krajina je napríklad v počte nezamestnaných siedmou najhoršou v EÚ. Oproti priemeru európskej dvadsať osmičky na úrovni 9,8 percenta a eurozóny 11,3 percenta je Slovensko s hodnotou 12,2 nadpriemerné (podľa údajov Eurostatu v sezónne očistenej nezamestnanosti v marci 2015).

Viac ako pätnásťpercentnú nezamestnanosť má pritom na Slovensku podľa ŠÚSR celkovo 26 okresov (zo 79), pričom v desiatich z nich je nezamestnaný viac ako každý piaty človek. Vďaka voľnému pohybu osôb a práce v rámci EÚ sa teda u nás znižuje nezamestnanosť – najviac pracujúcich v zahraničí eviduje Prešovský kraj, kde je zároveň nezamestnanosť najvyššia na Slovensku.

A nejde pritom o odliv „mozgov“, ale skôr robotníkov či remeselne zdatných ľudí (bez akejkoľvek dehonestácie týchto povolaní).

V roku 2014 totiž krátkodobo v zahraničí pracovali vo väčšine prípadov muži (67 %), ľudia s učňovským vzdelaním a bez maturity (44 %) spolu s ľuďmi s maturitou (41 %). Najčastejším zamestnaním pritom bolo remeselníctvo a kvalifikovaní robotníci (32 %), pracovníci v službách a obchode (29 %) a obsluha strojov a zariadení (14 %).

Okrem znižovania nezamestnanosti na Slovensku sú ďalším prínosom aj vyššie zárobky v zahraničí, ktoré potom ľudia môžu vo väčšom u nás míňať. Zároveň vďaka odchodu kvalifikovaných pracovníkov nastáva ich mierny nedostatok a firmy sa o takýchto zamestnancov musia viac „pobiť“, čo v týchto odboroch môže zvyšovať mzdy aj u nás.

Na ďalšej strane: Ako mladí Slováci utekajú preč a prečo Poľsku odliv ľudí neuškodil