Odborári sa síce vrátili k rokovaniam s vládou a majiteľmi podnikov o zmenách v Zákonníku práce, pri dvoch najdôležitejších požiadavkách zamestnávateľov však nepripúšťajú žiadne ústupky. Nesúhlasia so zrušením súbehu výpovednej lehoty a odstupného, ktorý v súčasnosti dáva ľuďom prepusteným z práce istotu štyroch platov. Akýkoľvek kompromis odmietajú aj pri rozširovaní nadčasov a počtu odpracovaných hodín týždenne. Uviedol to prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Miroslav Gazdík.

S ďalšími úpravami navrhnutými ministrom práce Jozefom Mihálom (SaS) odborári síce nesúhlasia, sú však ochotní o nich vyjednávať. Rokovanie prezídia KOZ za účasti premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ – DS) a ministra J. Mihála vo štvrtok prinieslo prvé jasnejšie stanovisko odborárov k zatiaľ nedokončenému vládnemu návrhu úprav v Zákonníku práce.  Odborári sa vrátili za rokovací stôl o základnej pracovnej norme tento týždeň po viac ako mesačnom bojkote a súčasne prisľúbili do skončenia vyjednávania ukončiť protesty v regiónoch. Podpisy za skrátenie týždenného pracovného času zo 40 na 35 hodín však budú zbierať ďalej.

Po pätnástich tézach minister v utorok predstavil už paragrafové znenie novely, pred verejnosťou ho však zatiaľ tají. O zmenách sa totiž bude diskutovať až do konca apríla a zrejme väčšina návrhov prejde zmenami. ,,Dostali sme paragrafové znenie v utorok na rokovaní pracovnej odbornej skupiny. Odvtedy všetky návrhy analyzujeme. S niektorými súhlasíme, iné si potrebujeme vysvetliť. Ale sú aj také, ktoré sú pre odbory neprijateľné,“ uviedol M. Gazdík.

Odmietnutie pre zásadné návrhy

Kategorické nie odborári zatiaľ zaujali najmä k najcitlivejšiemu problému - zrušeniu súbehu výpovednej lehoty a odstupného, ktoré zaviedla vláda Roberta Fica (Smer-SD) od septembra 2007. Znamená to, že v prípade prepustenia pre nadbytočnosť musí firma človeku zaplatiť ešte najmenej štyri platy, z čoho dva mesiace predstavuje výpovedná lehota. Zamestnávatelia to považujú za príliš veľkú záťaž a zmenu týchto ustanovení označujú za najdôležitejšiu úpravu v Zákonníku práce.

Aj minister J. Mihál sľúbil súbeh zrušiť. Teraz rieši, akú stratégiu zvoliť na odborárov, aby návrh uspel. V návrhu zmien minister súčasnú dvojmesačnú výpovednú lehotu rozdelil až do štyroch pásiem. Odstupné by malo byť iba dobrovoľné – odborári by si ho mohli vydobyť v kolektívnom vyjednávaní, nebol by však naň automatický nárok. Keby zamestnávateľ prepustenému odstupné neposkytol, pracovníci zamestnaní vo firme menej ako päť rokov by už mali istotu len dvoch zárobkov počas výpovednej lehoty. Pre človeka pracujúceho v podniku do desať rokov by to boli tri mesiace. Tí, čo si vo firme odkrútili do 15 rokov pracovného života, by mali výpovednú lehotu štyri mesiace a ešte dlhšie zamestnaní ľudia päť mesiacov. Odborári so samotným predĺžením výpovednej lehoty problém nemajú, nesúhlasia však s rušením zákonnej povinnosti odstupného.

Nepozdáva sa im ani ďalší návrh, s ktorým J. Mihál prišiel v snahe rozhýbať odborársku ochotu riešiť súbeh – zohľadnenie veľkosti firmy podľa počtu zamestnancov pri nastavení súbehu výpovednej lehoty s odstupným. ,,Máme problém aj s takýmto návrhom. Výpovedná lehota a odstupné sú z nášho pohľadu dva odlišné inštitúty a nemajú sa posudzovať spolu,“ zdôraznil M. Gazdík.

Odborári však na štvrtkovom stretnutí dokonca ministra pochválili, že nedovolil poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi (SDKÚ–DS) v utorok presadiť nečakané zrušenie súbehu. V parlamente sa totiž rokovalo o malej novele Zákonníka práce vynútenej zmenou bruselskej legislatívy o posilnení práv žien po návrate z materskej. Mimo rozsah novely a nad rámec politických dohôd sa však Ľ. Kaník pokúsil pozmeňovacím návrhom súbeh zrušiť. Prepustení by si tak museli vybrať medzi výpovednou lehotou (dva mesiace) alebo dvomi či tromi platmi (pracovný pomer nad päť rokov) ako odstupné.

Samotný minister J. Mihál apeloval na poslancov, aby takúto zásadnú zmenu nepresadzovali ako poslanecký návrh narýchlo a bez debát s odborármi. Poslanecký pokus nakoniec neuspel.

Skrátenie skúšobnej doby neurčí výška platu

Kontroverzný návrh skrátiť súčasnú trojmesačnú skúšobnú lehotu pre menej kvalifikovanú a teda aj horšie platenú prácu, ktorým minister štartoval novelizáciu zákonníka, zatiaľ zostáva predmetom vyjednávania.

Návrh mal presvedčiť odborárov, že vláda chce meniť pracovné právo nielen smerom k predstavám zamestnávateľov, ale aj v prospech pracovníkov. ,,Bude sa debatovať, na čo naviazať širšie odstupňovanie skúšobnej lehoty. Medzinárodná organizácia práce nám to neodporúčala viazať na výšku platu,“ vysvetlil J. Mihál.

Minister pôvodne navrhoval len mesačné skúšanie zo strany podnikov pre ľudí s platom do 2,5-násobku minimálnej mzdy, teda v súčasnosti do 792,5 eura v hrubom za mesiac. Pri kvalifikovanejšej práci hodnotenej platom nad 1585 eur by sa skúšobná lehota predlžovala oproti dnešným trom mesiacom až na šesť mesiacov. Teraz sa uvažuje o rozčlenení na základe stupňa náročnosti práce.

 „Na Cypre je skúšobná lehota 24 mesiacov, v Dánsku 12 mesiacov, tak neviem prečo by sa nemohla meniť aj na Slovensku,“ zdôraznil J. Mihál. Zamestnávatelia odmietli skracovanie skúšobnej lehoty, pretože by sa zamestnanci príliš rýchlo stali záťažou pre firmu.

Nesúhlas, avšak s možnosťou vyjednávať, dali odborári najavo aj voči zásahom do podmienok práce na dobu určitú. Ak by zmena prešla, možnosť uzatvárať dohody na určitý čas by trvala až tri roky s tým, že zmluva sa môže predlžovať najviac trikrát. V súčasnosti platí najviac na dva roky, pričom zmluvu možno predĺžiť maximálne dvakrát.

Nedotknuteľnou témou pre odborárov je podľa M. Gazdíka rozširovanie objemu nadčasov. Súčasných 48 hodín týždenne je strop, ktorí odbory odmietajú posunúť. Minister by však rád videl možnosť až 56-hodinového pracovného týždňa vrátane nadčasov.

,,Verím, že nájdeme zhodu aspoň pokiaľ ide o možnosť kumulovať nadčasy dlhšie ako štyri mesiace,“ doplnil minister J. Mihál. Ministerský návrh totiž hovorí až o možnej ročnej kumulácii nadčasov a označuje to za opatrenie v prospech rodiny. Rodičia by si tak mohli nadčasy nazbierané počas roka vyberať napríklad počas prázdnin. Súčasne by to podľa J. Mihála zaviedlo o niečo viac flexibility do nadčasov, pretože počet odpracovaných hodín mesačne by sa priemeroval za dlhšie obdobie.

Ústretovosť prejavili odborári  len pri menej podstatných otázkach, napríklad pri úpravách väčšej pružnosti pracovného času. ,,Vieme si predstaviť aj zmeny v domácej práci vo vzťahu k nadčasom,“ doplnil M. Gazdík.

Ilustračné foto na titulke - Miro Nôta