Po odznení pandémie otriaslo trhom práce takzvané „veľké podávanie výpovedí“, keď ľudia v snahe získať vyšší plat hromadne opúšťali svoje zamestnania. Niektorí experti tvrdia, že situácia sa čoskoro zopakuje. Novú vlnu rezignácií budú podľa nich poháňať zmena dynamiky na pracoviskách a očakávaní zamestnancov.
Nedávna globálna štúdia z dielne LinkedInu a Microsoftu ukázala, že až 46 percent ľudí zvažuje, že v priebehu nasledujúceho roka podá výpoveď, čo oproti roku 2021 predstavuje nárast o šesť percent. Tento trend potvrdzuje aj prieskum spoločnosti PwC, podľa ktorého plánuje zmeniť zamestnanie až 28 percent respondentov. Počas prvej vlny výpovedí to bolo iba 19 percent. Takmer polovica respondentov sa v najnovšom prieskume posťažovala na výrazné zvýšenie pracovnej záťaže, zatiaľ čo 62 percent bolo nespokojných s rýchlym tempom zmien na pracovisku.
Tikajúca časovaná bomba
Druhá vlna výpovedí sa bude týkať najmä mileniálov a generácie Z. Tieto dve skupiny ľudí totiž už dlhodobo hľadajú pracovné miesta, ktoré sú v súlade s ich hodnotami a ponúkajú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Myslenie mileniálov obzvlášť poznačili finančná kríza, raketovo rastúce ceny bývania a pandémia, vinou čoho sa neustále snažia nájsť pracovné prostredie, ktoré by zodpovedalo ich meniacim sa potrebám. Až 76 percent mladých pracovníkov túži po vlastnom biznise, čo podčiarkuje ich túžbu po autonómii.
Kým prvá veľká vlna výpovedí bola prevažne americkým fenoménom, jej pokračovanie by mohlo mať podľa magazínu Fortune epicentrum v Európe. Vysoké životné náklady, rastúce úrokové sadzby a pretrvávajúca nespokojnosť s platom a pracovnými benefitmi nútia mnohých európskych zamestnancov uvažovať o odchode z práce.
Experti sa zhodujú, že príchod druhej vlny rezignácií podmieni viacero faktorov. Aby k nej došlo, firmy by potrebovali získať prístup k väčšiemu kapitálu, čo by im umožnilo zvýšiť náborovú činnosť. Ponuka pracovnej sily by sa navyše musela zúžiť, čím by došlo k zvýšeniu konkurencie.
Niektorí odborníci tvrdia, že zamestnávatelia sedia na „tikajúcej časovanej bombe“. Nízka angažovanosť zamestnancov svedčí o ich nespokojnosti, no z dôvodu pomalej ekonomiky zatiaľ s odchodom z práce vyčkávajú. Ak sa situácia zlepší, firmám hrozí ďalší masový exodus pracovníkov. Nájdu sa však aj experti, ktorí veria, že už prvá veľká vlna výpovedí bola tak ojedinelým javom, že sa už s veľkou pravdepodobnosťou nezopakuje.
Osud v rukách firiem
Či už druhá veľká rezignácia nastane alebo nie, jedno je jasné – angažovanosť zamestnancov je kľúčová. Ak ju chcú firmy zlepšiť, musia riešiť hlavné príčiny ich nespokojnosti vrátane preťaženia, nepostačujúcich platov a nedostatku príležitostí na kariérny rast. Zároveň je potrebné, aby na pracovisku budovali pozitívnu kultúru. V neposlednom rade by nemali zabudnúť na to, že práve manažéri dokážu výrazne ovplyvniť angažovanosť zamestnancov. Z prieskumov vyplynulo, že nekvalifikovaní lídri môžu mať negatívny vplyv na udržanie zamestnancov.
Investovanie do rozvoja zručností a prijímanie nových technológií, akou je generatívna umelá inteligencia, by takisto mohli zavážiť. Prieskum od PwC naznačuje, že hoci sú pracovníci voči rýchlemu zavádzaniu umelej inteligencie na pracovisku skeptickí, podľa mnohých by dokázalo zvýšiť produktivitu a viesť k nárastu miezd.
Firmy, ktoré si dávajú záležať na udržiavaní pohody na pracovisku, vzdelávaní zamestnancov a flexibilite, tak dokážu hroziacu búrku nielen prečkať, ale z nej aj prosperovať. Otázkou zostáva, či sa aj zamestnanci výzve postavia čelom, alebo sa opäť rozhodnú zutekať. Ako to bude, ukáže len čas.
Ďalšie dôležité správy
