Lacná móda z čínskych peňazí
Značky ako Guess, Levi’s či H&M v snahe udržať ceny oblečenia v krajinách západného sveta na nízkej hladine premiestňovali výrobu do tovární a fabrík v Ázii, najmä v Číne, na Srí Lanke či v Indii. Daňové úľavy, prísľub investícií do infraštruktúry a ultralacná pracovná sila však spôsobili, že z krajín, do ktorých sa výroba pôvodne premiestňovala, sa sami stali sprostredkovatelia, ktorí premiestňujú výrobu do ešte lacnejších krajín.
Agentúra Bloomberg priniesla reportáž z etiópskeho priemyselného parku Hawassa. Od roku 2014 v tejto vnútrozemskej africkej krajine so 100 miliónmi obyvateľov otvorili štyri obrovské priemyselné parky, do roku 2020 pribudne osem ďalších.
Spoločnosti, ktoré v Etiópii rozbehnú biznis, sú oslobodené od dane z príjmov počas prvých piatich rokov svojej činnosti, ako aj od ciel a využívajú ďalšie lákavé výhody, ktoré si môže Etópia dovoliť vďaka čínskym peniazom.
Zdroj: SITA / AP
Kto necvičí, dostane výpoveď
Firmy a spoločnosti, ktoré chcú pôsobiť moderne a spĺňať podmienky „mladého a dynamicky sa rozvíjajúceho kolektívu“, sa už v pracovných inzerátoch chvália športovými benefitmi, voľnými permanentkami do fitnescentier či spoločnými hodinami jogy. Našťastie pre väčšinu zamestnancov, ide o nenútené a dobrovoľné činnosti nad rámec práce, ktoré sa nemôžu vynucovať.
V niektorých švédskych firmách však berú tieto aktivity smrteľne vážne a každý pracovník si musí počas popoludňajšej prestávky povinne zacvičiť. Sú to prípady napríklad štátneho vodárenského podniku Kalmar Vatten alebo módnej značky Björn Borg, ktorú založil bývalý tenista.
Každý piatok opúšťajú zamestnanci sídlo firmy a odchádzajú do športového centra. Nie je možné sa tomu vyhnúť, už dva roky je jedna hodina športu týždenne povinná. Nariadil to samotný generálny riaditeľ. „Keď niekto nechce športovať a nechce sa začleniť do kultúry podniku, odchádza,“ tvrdí, pričom nedá na tento manažérsky štýl dopustiť.
Podľa neho je cieľom povinného firemného športovania zvýšiť produktivitu a rentabilitu. Odvoláva sa pritom na švédske výskumy, podľa ktorých telesný pohyb počas pracovného dňa má výhody pre zamestnanca, ktorý je tak zdatnejší a sústredenejší. Zároveň vďaka pohybu klesá vo firme absencia v práci o 22 percent.
Švédi sa pýšia tým, že sú najviac športový národ starého kontinentu. Raz týždenne podľa Eurobarometra športuje 70 percent obyvateľov krajiny, 51 percent dokonca dva- až trikrát týždenne.
Každý Švéd musí byť zdatný – ide o imperatív pochádzajúci z 30. rokov minulého storočia, keď bol na vzostupe kult mladosti, sily a „sociálnej hygieny“. Od konca 80. rokov väčšina švédskych firiem podporuje športové aktivity finančne, či už golf, alebo vodnú gymnastiku, a to sumou 500 eur ročne, ktoré sa odčítavajú z daní.
Zdroj: SITA / AP
Príliš dlho mimo reality
Jack McNee je držiteľom svetového rekordu v počte hodín strávených hraním hry vo virtuálnej realite (VR). S nasadenými okuliarmi dokázal hrať a nevnímať reálny svet nepretržite 36 hodín. Po tomto čase sa ho spýtali, či necíti nejaké vedľajšie účinky. Priznal, že smerom od krku nadol nič necítil.
Ako dlho je možné skrývať sa vo virtuálnej realite? Čo sa stane, keď človek pobudne v digitálnom svete príliš dlho? Tieto otázky si položila redakcia portálu Business Insider a aj si sama na ne odpovedala.
Tvorcovia najpopulárnejších VR okuliarov Oculus Rift a HTC Vive odporúčajú po každej polhodine vo virtuálnej realite aspoň 10- až 15-minútovú prestávku, a to aj v prípade, že si myslíte, že ju nepotrebujete.
Pochopiteľne, okrem straty priestorového povedomia a rozloženia nábytku v miestnosti, v ktorej sa človek s VR okuliarmi fyzicky práve nachádza, a všeobecnej dezorientácie hrozia ľuďom aj nepríjemné nevoľnosti či záchvaty. Že virtuálna realita práve nemá dobrý vplyv ani na zrak, je azda samozrejmé.
Virtuálna zábava Zdroj: SITA / AP
