Mesto Jáchymov na česko-nemeckých hraniciach si všimli novinári z britského portálu BBC. Zaujalo ich, že v oblasti, ktorej kopce a pôda sú plné uránovej rudy, prevádzkujú kúpele. Hotelový komplex Radium Palace, ktorého hlavnú budovu otvorili už v roku 1912, ponúka alternatívnu liečbu, svojich bohatých hostí vrátane Arabov či Rusov namáča do rádioaktívnej vody. Voda z tamojších kúpeľov obsahuje radón, ktorý je vedľajším produktom uránu.
Rudu v Jáchymove objavili koncom 19. storočia, jej masová ťažba začala s príchodom komunistov do Československa po druhej svetovej vojne. O jej fyzickú ťažbu sa postarali tisíce uväznených politických väzňov, ktorí priestory pod mestom rokmi premenili na podzemné jadrové bludisko.
Kedysi na tomto mieste s temnou sovietskou minulosťou žiarenie zabíjalo nechránenú pracovnú silu, v súčasnosti, o niekoľko desiatok rokov neskôr, na tom istom mieste ospevujú jeho blahodarné klinické účinky. Návštevníci kúpeľov prichádzajú hľadať úľavu od zdravotných ťažkostí, od všakovakých neurologických porúch až po artritídu.
Personál komplexu upozorňuje, že ľudia sú vystavovaní len malým dávkam žiarenia a tam, kde to bezpečné veľmi nie je, sú jednoducho umiestnené známe varovné žlto-čierne „rádioaktívne“ značky. Sami hostia uznávajú, že výhody pobytu ďaleko prevažujú nevýhody.
Zdroj: Hotel Radium Palace
Putinovské zmeny v grafoch
Fanúšikov štatistického zobrazovania údajov a Vladimira Putina určite poteší nasledujúca analýza. Tá sa pozrela na niekoľko užitočných aj menej užitočných aspektov spoločenského života v Rusku a zisťovala stav, ako sa situácia postupne menila za posledných takmer dvadsať rokov počas prezidentovania a premiérovania V. Putina.
Dospeli k viacerým záverom – v krajine žije menej chudobných obyvateľov, čoraz viac ľudí vlastní auto, počet mikrovlniek predbehol počet domácností, stúpol počet obchodov Ikea alebo klesol počet cirkusov, knižníc či dokonca celkovej spotreby vodky.
Celková životná úroveň väčšiny Rusov sa zlepšila, rovnako tak krajina pôsobí pri pohľade na oficiálne čísla stabilnejšie. BBC však dodáva, že cenou za stav je erózia ruskej demokracie.
Prišiel na tortu Zdroj: SITA / AP
Život s hrozným menom
Denník The New York Times publikoval príbeh afganského chlapca, ktorému dali meno Donald Trump. Tretí potomok rodiny Asadullahových sa narodil v provincii Dajkondí tretieho septembra 2016, teda v čase, keď sa jeho americký menovec pripravoval na prvú predvolebnú diskusiu po tom, čo získal republikánsku nomináciu.
Afganský D. Trump dostal svoje meno, pretože jeho otec nesmierne obdivuje amerického magnáta – vyštudoval vysokú školu, čítal Trumpove knihy a sledoval ho v televízii. Dúfal, že vďaka menu sa na jeho syna prenesie časť šťastia aj úspechu z pôvodného D. Trumpa.
Rozhodnutie dať dieťaťu nemoslimské meno však rozzúrilo príbuzných rodiny natoľko, že s nimi ďalej nemohli bývať v rovnakej dedine v provincii a radšej sa presťahovali do prenájmu v Kábule. Keď sa o mene dozvedela tamojšia širšia moslimská verejnosť, prišli posmešky, ktoré sa neskôr zmenili na hnev.
Príbeh malého D. Trumpa, ktorý má teraz rok a pol, rodina držala v súkromí, nedávno však po sociálnych sieťach začal kolovať chlapcov rodný list. Podľa rodiny ho na internet dali bez jej povolenia zamestnanci matričného úradu, ktorý sa k nemu mali správať veľmi neúctivo. Dokonca sa rodine vyhrážali, že na ňu poštvú afganskú rozviedku.
Kritici tiež tvrdia, že po takomto mene rodičia siahli len preto, aby upútali pozornosť a mohli v zahraničí požiadať o azyl.
Zdroj: SITA / AP
Propagandistický dokument ako stroj na peniaze
Dokumentárny film Amazing China sa nedávno stal najziskovejším dokumentom, ktorý sa kedy v čínskych kinách premietal. Vlastenecký snímok predstavuje divákom pokrok z posledných niekoľkých rokov vo vede, technike či armáde a hlavnú úlohu hrá prezident Si Ťin-pching. Viac ako pútavý príbeh však zrejme finančný úspech filmu zabezpečuje povinná dochádzka na premietanie.
Denník Financial Times vo svojom článku opisuje, ako do kín na „Úžasnú Čínu“ chodia takmer výhradne organizované skupinky. Čínske firmy nakúpia lístky a následne ich dajú zamestnancom, ktorí sú priamo či nepriamo vyzvaní, aby sa naň išli pozrieť. Podľa najnovších správ dokument zarobil okolo 300 miliónov jüanov (asi 38 miliónov eur).
Dokument vyšiel v čase, keď okolo čínskeho prezidenta, ktorý v ňom hrá hlavnú úlohu, rastie kult osobnosti. Vo filme, kde spektakulárnym spôsobom ukazujú čínske prístavy, priehrady, mosty, satelity, ponorky či vysokorýchlostné železnice, sa S. Ťin-pching objavuje, aby poskytol čerstvé múdrosti a zdôraznil kľúčové posolstvá.
Zatiaľ čo čínske filmové weby a databázy udeľujú filmu vysoké hodnotenia, na stránkach IMDb má film najslabšie možné hodnotenie, teda jeden bod z desiatich.
