Naproti tomu ľudia so základným a stredným vzdelaním a respondenti z ostatných krajov zmienili najmä zotrvávanie doma na OČR, dovolenke, neplatenom voľne, prípadne ako dôsledok straty zamestnania (28 percent). Vyplýva to z online dotazníkového prieskumu Slovenskej akadémie vied (SAV), spusteného od 18. marca do 26. marca. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Hucáková.
Skryté nástrahy dobrej myšlienky. Práca z domu nemusí byť peklo
Výsledky prieskumu sú vymedzené spôsobom organického šírenia na internete. „Nemožno ho preto mechanicky zovšeobecniť na populáciu Slovenska, zachytáva názory a nálady ľudí, ktorí k nemu mali prístup. Naznačuje však celospoločenské trendy v prezentovaných postojoch a reflexiu ich konania v dňoch, keď sa zmenil náš svet,“ spresnila Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.
O zmenách hovorili respondenti i v súvislosti so spôsobom trávenia voľného či popracovného času. Ľudia opísali zásadné obmedzenie sociálnych kontaktov (28 percent), zníženie množstva času stráveného vonku (20 percent) a vo vyššej miere sa podľa nich venovali starostlivosti o deti (17 percent).
Ostanú kancelárie po nákaze prázdne? Práca z domu môže priniesť trvalú zmenu
Spontánne zmeny zase vo svojom dennom režime či v spotrebnom správaní popísalo 13 percent respondentov, rovnako 13 percent respondentov uviedlo zmeny vo zvýšenom množstve domácich prác a deväť percent zmienilo aj stratu koníčkov. Menej často boli v prieskume uvádzané zmeny ako strata zamestnania, viac existencie v online priestore, častejší pobyt vonku či viac času s rodinou. Len deväť percent respondentov uviedlo, že sa im denný režim v podstate nezmenil a ostal rovnaký.
Čo sa týka atmosféry v domácnosti, väčšina ľudí ju popísala ako pozitívnu a konštruktívnu (59 percent). Z hľadiska optiky počtu strávených dní v izolácii sa podľa Hucákovej takto skôr vyjadrovali ľudia, ktorí sa začali izolovať len nedávno a možno predpokladať, že na viacerých z nich ešte nedoľahol tlak okolností a obavy, respektíve si ich nepripúšťali.
Približne desať percent respondentov hovorilo o neutrálnej, prípadne nezmenenej atmosfére v domácnosti. Situáciu takto skôr charakterizovali respondenti, ktorí boli v izolácii šesť a viac dní. O skôr negatívnej atmosfére v domácnosti sa zmienilo 17 percent respondentov, podľa ktorých sa napríklad medzi členmi domácnosti „zvýšilo napätie“ alebo zaznamenali „mierne dusno“. Ďalších 13 percent ľudí atmosféru charakterizovalo ako jednoznačne negatívnu či napätú. Títo opisovali prevládajúci pocit „ponorkovej choroby“, neslobody, ťaživosti a z toho vyplývajúcich konfliktov.
V súvislosti s pocitmi strach uviedol každý druhý z respondentov (51 percent) vo svojej odpovedi na otázku, „ako by ste charakterizovali vaše aktuálne pocity vo vzťahu k vypuknutiu nákazy?“. S výrazným odstupom nasledujú opisy pocitov ako bezmocnosť, neistota, nedôvera (16 percent).
Časť respondentov tiež deklarovala pragmatické nastavenie až odstup (13 percent) a pokoru, rešpekt, aj potrebu zmeny hodnôt (13 percent). V podobnom počte odpovedí uvádzali zmätok, teda premenlivé a rozporuplné pocity (13 percent).
Ľudia reflektovali aj pozitívne pocity (osem percent), opierajúc sa o radosť zo „spomalenia“, zníženia každodenného stresu a spoločného času s rodinou, ale aj v súvislosti so životným prostredím, ktoré podľa respondentov dostalo možnosť si „vydýchnuť“. Menej bol spomínaný smútok, depresia (osem percent), hnev, nespokojnosť (sedem percent), nádej a viera (sedem percent), neurčité, skôr neutrálne pocity (šesť percent), napätie, stres, nervozita (päť percent) či prekvapenie, šok (päť percent).
