Uložte si svoj projekt na zdieľanom disku, dáta dajte do súboru, nájdite zložku v adresári, rozpracovaný dokument vložte do samostatného priečinku. To všetko sú úlohy a pojmy, ktoré sa pre generáciu Z stali „španielskou dedinou“. Množstvu mladých ľudí narodených koncom 90-tych rokov minulého storočia do roku 2012 chýbajú základy informatiky, zistil technologický magazín The Verge.
Koncepcia zložiek, súborov a stromových adresárov, ktorá je nevyhnutná pre porozumenie práce na klasickom počítači, je pre mnohých dnešných vysokoškolských študentov absolútne nezrozumiteľná. Zvyknutí sú totiž na smartfóny a tablety, kde je ukladanie dokumentov realizované jednoduchým posunom prsta. Najmodernejšie aplikácie totiž nefungujú s tradičným stromovým ukladaním dát.
Nerozumeli zadaniu
Medzery v základoch informatiky generácie Z si už v roku 2017 začala všímať americká pedagogička astrofyziky Catherine Garlandová. Učila inžiniersky kurz a jej študenti používali simulačný softvér na modelovanie turbín pre prúdové motory. To by aj zvládali, mali však problém svoje prepracované projekty uložiť do počítačových súborov, vôbec nerozumeli zadaniu.
Koncept priečinkov a zdieľaných súborov sa C. Garlandovej vždy zdal jasný, no pre jej študentov nie. „Zložka je v konkrétnom priečinku. Je uložená na jednom konkrétnom mieste a musím ju v tam vždy nájsť,“ hovorí pedagogička. „Mohli by si to predstaviť ako jedno vedro s tým, že všetko je vo vedre.“
Podobné skúsenosti majú viacerí
The Verge zverejnil aj ďalšie podobné skúsenosti amerických pedagógov humanitných aj technických odborov. Lincoln Colling, prednášajúci na oddelení psychológie na University of Sussex, povedal triede plnej študentov, aby vytiahli súbor z konkrétneho adresára a stretol sa so zvraštenými čelami a nechápavými pohľadmi. Nicolás Guarín-Zapata, aplikovaný fyzik a lektor na kolumbijskej Universidad EAFIT, si tiež všimol, že študenti v jeho triedach majú problém nájsť svoje dokumenty v zdieľaných priečinkoch.
Súboj nielen smartfónových titanov: Google verzus Apple. Oba príbehy začali v garáži
Potvrdzuje to aj Peter Plavchan, docent fyziky a astronómie na Univerzite Georga Masona. Videl podobné správanie svojich študentov a krúti nad ním hlavou. „Študenti, ktorí majú počítače v mojom laboratóriu, majú na ploche aj tisíc súborov úplne neorganizovaných,“ povedal trochu neveriacky pre The Verge.
Pamätajú si disketu
Pre starších používateľov počítača, ktorí si ešte pamätajú ukladanie dát na disketu, je koncept priečinkov a súborov intuitívna vec. Vedia, že uložený súbor sa nachádza niekde v počítači, na konkrétnom a diskrétnom mieste.
„Na ploche mám stovky súborov. Rodičov to strašne rozčuľuje, ale mne to nerobí žiadne ťažkosti,“ opisuje situáciu aj jedna zo študentiek.
Mnoho pedagógov začalo po problémoch svojich študentov na diskusných fórach hľadať pomoc s vysvetlením pojmu súbor. Chceli sa dozvedieť, ako tieto zručnosti posunúť svojim študentom.
Na ploche mám stovky súborov. Rodičov to strašne rozčuľuje, ale mne to nerobí žiadne ťažkosti.
Vezmite im mobily
Profesorka astrofyziky Saavik Fordová dokonca vyzvala svojich followerov na Twitteri, aby jej poradili, ako má študentom priblížiť koncepciu adresárov. Dostala rôzne návrhy od prirovnania k vetvám a listom stromov alebo kuchynskému náčinie roztriedenému do zásuviek po supermarket plný potravín. „Vezmite im mobily a posaďte ich pred Windows 98,“ znelo ďalšie odporúčanie jedného z komentátorov.
Faktom je, že generácia Z nikdy nemala potrebu pracovať s adresármi. Namiesto nich používa vyhľadávacie nástroje. Títo mladí ľudia sa väčšinou narodili v čase, keď sa začali používať prvé internetové vyhľadávače, neskôr mali k dispozícii vyhľadávacie nástroje v počítači ako Windows Search.
Miliardové firmy: Osedlať jednorožca je najľahšie v Číne a Amerike
Kľúčový problém
Existujúci problém potvrdzujú aj skúsenosti niektorých českých pedagógov, píše portál e15.cz. „Nepochopenie konceptu adresárov je jedným z mnohých kľúčových problémov, ktorý som nútený riešiť v praxi stredoškolského učiteľa IT,“ povedal Jakub Mazuch, stredoškolský učiteľ informatiky a programovania. Hlavný problém pôsobí študentom názvoslovie, domnieva sa profesor informatiky a zástupca dekana Fakulty informatiky Masarykovej univerzity Jiří Barnat. „Hoci systém zakladania zložiek chápu študenti veľmi dobre a intuitívne, prepojenie pojmov zložka a adresár, hoci de facto označujú to isté, sa z ich povedomia stráca,“ konštatuje.
Je presvedčený, že dôvodom je častejšie požívanie mobilov a tabletov, na ktorých je ukladanie dát do zložiek oveľa pohodlnejšie ovládaním prstom.
Systém treba prekopať
Na Slovensku je informatika ako povinný predmet, ale výskumy preukázali, že stále sa objavuje množstvo problémov, uvádza aj Marián Velšic pre web ciernalabut.sk, ktorý už 15 rokov v Inštitúte pre verejné otázky skúma digitálnu gramotnosť na Slovensku. „Potrebujeme ten systém zásadne prekopať a zlepšiť. My síce vyprodukujeme človeka, ktorý vie robiť základné veci s počítačom, ale to dnes už nestačí.“
Peniazom nerozumejú rodičia a ani deti. Nevie im pomôcť ani škola. Ako by ste obstáli vy?
Ďalší problém podľa neho je, že technológie sa neustále vyvíjajú. „Digitálne technológie sú úplne odlišné a bude treba sa pri nich učiť celý život. A na toto sa dnes nemyslí na úrovni štátu ani ministerstva. Nie je to len o tom, že vzdelávame školákov, ale musíme vymyslieť systém, ako tú digitálnu gramotnosť udržiavať a zlepšovať.“
Digitálne zručnosti sa zlepšili
Inštitút pre verejné otázky pri svoji posledných zisteniach v rámci projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku v roku 2020 potvrdil, že aspoň elementárne skúsenosti s ovládaním moderných informačných technológií má 83 percent Slovákov. Za posledné roky významnejšie stúpol najmä podiel respondentov, ktorí deklarujú, že majú skúsenosti s prácou na prenosnom počítači, tablete či smartfóne a s rôznymi typmi elektronických služieb a komunikačných technológií. V súčasnosti tvoria už viac ako tri štvrtiny populácie.
Úroveň 29 digitálnych zručností, ktoré súhrnne meria tzv. index digitálnej gramotnosti, dosiahla hodnotu 0,53 bodu. Inými slovami, populácia Slovenska nad 14 rokov by za svoje zručnosti dostala 53 zo 100 možných bodov. Od predošlého prieskumu v roku 2013 tak došlo k najvýraznejšiemu zlepšeniu (vtedy to bolo 0,47).
Problémom ale zostáva práca so softvérom, resp. aplikáciami. Respondenti sa najmenej zlepšili v práci s textovým editorom, tabuľkovým procesorom, grafickým editorom, multimediálnym softvérom, či internetovým prehliadačom. „Napriek celkovo pozitívnemu vývoju na úrovni celej populácie je úroveň digitálnych zručností v rôznych sociálnych prostrediach dlhodobo diferencovaná. Problémy v zvládnutí modernej techniky, alebo úplná rezignácia na jej využívanie, sa v súčasnosti týka predovšetkým seniorov, ľudí s nízkym vzdelaním (ZŠ a SŠ bez maturity), nízko kvalifikovaných pracovníkov, nezamestnaných, respondentov z domácností s najnižšími príjmami a obyvateľov najmenších obcí,“ hovorí autor projektu M. Velšic.
Digitálna priepasť
Ak sa pozrieme na úroveň Európskej únie, v roku 2019 až 35 percent pracovnej sily – t. j. tých, ktorí pracovali alebo si hľadali prácu – vo veku od 25 do 64 rokov, čo predstavuje viac než 75 miliónov ľudí, nemalo aspoň základné digitálne zručnosti, uvádza Eurostat. V rámci EÚ existujú medzi členskými štátmi značné rozdiely.
Vytvára sa tak „digitálna priepasť“, dôsledkom ktorej je skutočnosť, že takíto ľudia si ťažko hľadajú zamestnanie. Podľa dokumentu Formovanie digitálnej budúcnosti Európy3 viac než 90 percent pracovných miest si už vyžaduje minimálne základné digitálne zručnosti, ale potreba digitálnych zručností presahuje rámec trhu práce.
Aktuálna pandémia ochorenia covid-19 ešte viac zdôraznila význam základných digitálnych zručností pre občanov. „Kríza spôsobená koronavírusom ukázala, aká dôležitá je prepojenosť občanov a podnikov, aby mohli navzájom komunikovať online. Budeme naďalej spolupracovať s členskými štátmi s cieľom identifikovať oblasti, v ktorých treba viac investovať, aby výhody digitálnych služieb a inovácií mohli využívať všetci Európania,” uviedla vo svojom vyhlásení Európska komisia.
