Nový Zákonník práce prináša majiteľom fabrík a ďalším zamestnávateľom zníženie nákladov na prepúšťanie ľudí. A zamestnancom oveľa menej finančnej istoty v prípade, že im podnik dá výpoveď. Poslanci zrušili súbeh výpovednej lehoty a odstupného a dokonca ešte viac vyšli v ústrety zamestnávateľom, ako navrhoval minister práce Jozef Mihál (SaS). V prípade prepúšťania budú firmy ľuďom pribaľovať namiesto súčasných štyroch až šiestich platov najviac tri výplaty. Vyplýva to z novely Zákonníka práce, ktorú prijal parlament  s účinnosťou od septembra tohto roka. Ak by novelu nepodpísal prezident, účinnosť by sa pri novom schvaľovaní posunula na neskôr.

Rušenie súbehu preloboval minister cez všetky kolá vyjednávaní o úpravách Zákonníka práce. Poslanci jeho predstavu ešte vylepšili v prospech zamestnávateľov. Firmy nebudú musieť vyplácať štyri alebo päť platov na cestu ani ľuďom, ktorí pracujú v podniku viac ako 10 rokov. Čo pôvodne J.  Mihál presadzoval a dokonca používal na presadenie zmien súbehu. Tvrdil, že tým, čo musia odísť po mnohých rokoch a odrobili si vo firme svoje, by majitelia nemali váhať a vyplácať viac platov.

Najviac tri platy na cestu

Doteraz mali zamestnanci po výpovedi ešte záruku štyroch výplat, a ak pracovali vo firme dlhšie ako päť rokov, až šiestich platov. Polovicu dostali ako plácu počas výpovednej lehoty a druhú polovicu k tomu ako odstupné. Takúto kombináciu zaviedla vláda Roberta Fica (Smer-SD) pred krízou.

Po novom to bude istota po prepustení najviac tri platy vo výpovednej lehote. Pričom ľudia pracujúci pre firmu napríklad rok budú mať nárok na mesačnú výpovednú lehotu a teda jeden plat k dobru. Tí, čo pracujú do päť rokov, získajú najviac dva platy. Všetci ostatní pracujúci v podniku dlhšie ako 5 rokov budú mať istotu troch výplat. Minister J. Mihál pôvodne navrhoval, aby pre pracovníkov upísaných jednej firme či podniku 10 či 20 rokov existovali aj ďalšie pásma. Poslanci však tieto výhody z novely vyhodili.

Zdôvodňovali to tým, že takéto prílišné rozvrstvenie výpovednej lehoty či odstupného prináša zlú prax v krajinách EÚ. Firmy majú vraj  tendenciu prepúšťať tých, čo v podniku pracujú kratšie. Preto, aby dosiahli menšie náklady na ich vypravenie z firmy. A to je nespravodlivé napríklad voči čerstvo doštudovaným mladým ľuďom či matkám, ktoré sa vracajú z rodičovskej dovolenky a sú zákonite kratšie vo firmách. Za zrušenie výhod pre dlhoročných pracovníkov lobovali najmä zamestnávatelia. Priznali, že štvor- či päťmesačné odstupné je benefit, ktorý dávajú odborárom v rámci kolektívneho vyjednávania. Ak by sa takého hraničné výhody dostali do zákonníka,  museli by šéfovia podnikov ustupovať v kolektívnych zmluvách ustupovať z ďalších podmienok.

Kompenzácia prepusteným

Minister  J. Mihál súčasne sľúbil menšie istoty pri prepúšťaní po zmene Zákonníka práce vynahradiť, a to zmenami pri vyplácaní podpory v nezamestnanosti. Uviedol to na nedávnom Business Brunchi TRENDU. Tým, čo by opúšťali firmu po mnohých rokoch, by Sociálna poisťovňa platila podporu dlhší čas alebo by ju poskytovala v štedrejšej výške. Platilo by to najmä pre ľudí, ktorí pracovali v jednej spoločnosti dlhé roky, a teda si aj dlho odvádzali poistné v nezamestnanosti.

Zrušenie súbehu stojí po novom na skutočnosti, že ľudia budú čerpať buď výpovednú lehotu alebo odstupné a nie oboje súčasne. Odstupné bude len druhou možnosťou pri prepúšťaní. Získa ho človek, ktorý sa s firmou dohodne o odchode.  Za ochotu "dohodnúť sa"  k pomerne skorému dátumu dostanú odstupné v rovnakej výške ako by mali platy počas výpovednej lehoty. Nárok na podporu v nezamestnanosti má pracovník aj pri dohode o výpovedi. Zamestnávateľ však takého človeka nebude napríklad počítať do hromadného prepúšťania.

Do nároku sa započíta aj práca na "určito"

Malý benefit pri tomto zhoršení podmienok núteného odchodu z firmy získavajú oproti dnešným pravidlám aj zamestnanci. Pri určovaní počtu odpracovaných rokov a teda nároku na odstupné či výpovednú lehotu sa im budú započítavať aj zmluvy na dobu určitú u dotyčného zamestnávateľa. Napríklad, ak mala firma s pracovníčkou zmluvu najprv dvakrát na rok na dobu určitú a neskôr pracovala táto žena v podniku na neurčitú zmluvu ešte štyri roky, bude sa jej počítať celých šesť rokov. Dostane tak trojmesačnú výpovednú lehotu alebo odstupné. Podľa súčasných pravidiel by mala nárok len na dva platy v rámci výpovednej lehoty, pretože by sa jej rátali len posledné štyri roky na trvalú zmluvu. K tomu by však mala ešte navyše dvojmesačné odstupné.

Z výpovednej lehoty a odstupného sa tak budú môcť tešiť len ľudia v podnikoch so silnými a schopnými odbormi – ak dokážu dobrovoľné odstupné ako bonus k výpovednej lehote zabezpečiť ľuďom ako nadštandard v  kolektívnych zmluvách. Druhou zmenou, ktorá prispeje k zflexibilneniu trhu práce, je možnosť väčšieho reťazenia na dobu určitú.

Zostáva šesť minimálnych miezd

Druhá najradikálnejšia požiadavka majiteľov a šéfov firiem – okresať súčasné pravidlá na minimálne mzdové nároky však neprešla. Súčasných de facto šesť rôznych výšok minimálnej mzdy podľa náročnosti práce zostane naďalej v zákonníku. Zamestnávatelia museli ustúpiť od predstavy, že bude len jediná minimálna mzda a zo zrušenia paragrafu 120 v súčasnom zákone nebolo nič.

Išlo o obetu požiadavkám odborárov. Na druhej strane odborári ustúpili od snahy tvrdšie definovať závislú prácu.  Nepresná definícia totiž umožňuje v súčasnosti vznik nútených živností v podnikoch. Podniky tak napríklad aj ľudí pri výrobných pásoch vo fabrikách posielajú na živnosť, aby ušetrili na odvodoch. Sprísnenie definície by prinútilo vedenia podnikov znova ľudí zamestnať.

Pri sporoch, či ide o nútené živnosti, sa doteraz dokazovalo, či daná práca má skutočne všetkých desať charakteristík závislej práce. Stačilo, aby profesia na pracovisku jednu z nich nespĺňala a firmy mohli argumentovať, že takúto prácu je možné robiť aj na živnosť. Táto prax sa zatiaľ nezmení. Do reality v podnikoch by však mohla zasiahnuť odvodová reforma, ktorá počíta s výrazným zvýšením odvodov aj pre živnostníkov. Fabriky by ľudí vzali znova do zamestnania až v prípade, keby sa náklady na zamestnanca a živnostníka z pohľadov zdravotných a sociálnych odvodov vyrovnali.


Hromadné prepúšťania

Rovnako sa podnikateľom podarilo presadiť rozvrstvenie hranice hromadného prepúšťania podľa veľkosti podniku – presnejšie podľa počtu zamestnancov. Veľké podniky zamestnávajúce tisíce ľudí budú mať miernejšie nastavené pravidlá hromadného prepúšťania. To je spojené s verejným oznámením či prerokovaním so štátnymi úradmi. Doteraz platila jednotná hranica -  ak sa v priebehu mesiaca prepustí 20 a viac ľudí, ide o hromadné prepúšťanie.

Po novom dochádza len k nepatrnému posunu. V podnikoch do 100 pracovníkov bude hranicou pre hromadné prepúšťanie už 10 výpovedí. V podnikoch do 300 ľudí to bude 10 percent a viac prepustených. A v podnikoch nad 300 pracovníkov to bude od 30 ľudí.

Ilustračné foto na titulke - Maňo Štrauch