Mnohé veľké firmy sa v súčasnosti sústreďujú na zvyšovanie produktivity. Mark Zuckerberg z Mety označil vlaňajšok za „rok efektivity“ v znamení optimalizácie fungovania firmy. Citigroup zas spustila „Projekt Bora Bora“, ktorého cieľom bolo zjednodušiť internú organizačnú štruktúru. Britská banka HSBC, firma Deloitte a spotrebiteľský gigant Unilever si zas podľa informácií Financial Times prešli v roku 2023 reštrukturalizáciou.
Iniciatívy tohto druhu často sľubujú veľké zmeny k lepšiemu. Ich cieľom je zabezpečiť, aby sa spoločnosti lepšie prispôsobili náročnému hospodárskemu prostrediu tým, že znížia náklady a eliminujú nadbytočné alebo duplicitné pozície, procesy či vrstvy v organizačnej štruktúre. „Zbavujeme sa byrokracie a zbytočnej komplexnosti, ktoré nám bránia podávať najlepšie výkony,“ vysvetlila v memorande Jane Fraserová zo Citigroup.
Mnoho lídrov súhlasí, že veľkým firmám zvyknú byrokracia a náklady časom prerásť cez hlavu, ak im nevenujú dostatok pozornosti. Ich generálni riaditelia tak často vidia riešenie v reštrukturalizácii. Odborníci varujú, že ak ju firma nevykoná správne, môže ňou demotivovať zamestnancov. Pokiaľ navyše zanedbá jej prípravu a realizáciu, minimalizuje jej prínosy.
Ashley Goodall, bývalý manažér ľudských zdrojov v Deloitte, počas písania knihy vyspovedal desiatky zamestnancov, ktorých firmy prešli reorganizáciou. Z ich slov sa dozvedel, že reštrukturalizácie mali negatívny vplyv na ich duševné zdravie, pokiaľ im vedenie neposkytlo dostatok usmernení a informácií. Z toho vyplývajúca neistota sa podpísala aj na ich výkone. „Zmena je jednou z vecí, ktoré bránia ľuďom robiť si svoju robotu,“ vysvetlil Goodall.
Mnoho firiem podľa neho v súčasnosti pristupuje k reorganizácii tak, že si iba stanoví počet miest, ktoré treba skresať. Iba málokedy sa zamýšľajú nad tým, ako bude organizačná štruktúra po vykonaní zmien vyzerať a či je vôbec znižovanie miest reálne. Reštrukturalizácie preto prebiehajú bez dostatočného plánovania a predvídania dôsledkov, čo môže viesť k neefektívnym a neorganizovaným zmenám, ktoré narušia fungovanie firmy a vyvolajú v zamestnancoch neistotu.
Ak však zamestnávateľ pripraví podriadených na potenciálne ľudské a organizačné dôsledky reštrukturalizácie, ktorá zahŕňa znižovanie počtu pracovných miest a nákladov, môže ísť o veľmi prínosný proces. Podľa odborníkov je dôležité, aby firma vysvetlila zamestnancom, ako presne a v akom časovom rámci plánuje nové ciele dosiahnuť. Vďaka tomu budú mať šancu poriadne sa na neodvratnú transformáciu pripraviť.
Dôkladné plánovanie netreba zanedbať ani v prípadoch, keď je reštrukturalizácia nevyhnutná, t. j. po akvizícii. Vedci zistili, že najviac sa v tomto prípade darí firmám, ktoré si udržia kľúčových zamestnancov a po uzavretí dohody zaznamenajú skôr nárast počtu zamestnancov. Tento prístup pomáha zachovať inštitucionálne znalosti, udržať pracovnú morálku a zabezpečiť plynulý chod. Naopak, agresívne škrtanie pracovných miest a zlé naplánovaná integrácia môžu viesť k odchodu talentovaných zamestnancov a narušeniu operácií, čo v konečnom dôsledku podkope očakávané výhody akvizície.