Mnoho ľudí bez domova má zamestnanie alebo brigády, viacerí majú aj vysokoškolské vzdelanie. Ukázali to dáta z posledného sčítania obyvateľov. Taktiež odhalili, že na ulici sa ocitajú aj deti.
Záujem o prácu
Podľa údajov zo sčítania je zamestnaných 20 percent ľudí bez domova. To, že majú záujem pracovať, potvrdzujú skúsenosti občianskeho združenia Vagus. „Väčšina našich klientov a klientok má zamestnanie. Niektorí z nich pracujú na čierno bez zmluvy. Mnohí majú jednorazové brigády, čo sa im podarí zohnať, ale stretávame sa s tým, že o zamestnanie je veľký záujem,“ ozrejmila pre výkonná riaditeľka združenia Alexandra Kárová.
Je mnoho faktorov, prečo sa ľudia dostanú do nepriaznivej situácie. „Môže sa stať, že je to nejaká náhla krízová situácia, ale stáva sa aj to, že je to nejaký dlhodobý jav. Stretávame sa aj s ľuďmi, ktorí zažívajú generačnú chudobu a nemajú možnosť sa z toho vymaniť,“ podotkla riaditeľka Vagusu.
Priblížila, že ich klientmi sa stali aj ľudia, ktorí mali malé firmy alebo živnosti. Podotkla, že sa stretávajú v praxi aj s takými, ktorí vyštudovali vysokú školu. Sčítanie odhalilo, že diplom má asi 1 700 ľudí bez domova a najviac ich je v Bratislavskom kraji.
Na ulici sú aj deti
Za tým, že sa človek ocitne na ulici, je podľa Károvej väčšinou súhra rôznych nešťastných okolností a faktorov. Medzi najčastejšie patrí rozpad vzťahov, prežitá trauma v detstve, zhoršenie zdravotného stavu a následne strata zamestnania, závislosti, ale aj nedostatok dostupného dôstojného bývania, priblížil vedúci Útulku sv. Lujzy de Marillac Michal Cibri.
Na ulici sa taktiež ocitajú aj deti. Štatistický úrad poukázal na to, že deti tvoria viac ako 15 percent zo všetkých ľudí bez domova. Terénni pracovníci sa v takom prípade obracajú na políciu a sociálnu kuratelu, ozrejmila Marcela Mosná, vedúca terénnej služby Rozálie Rendu organizácie Depaul v Bratislave. „V teréne sme sa stretli asi dvakrát s ľuďmi, ktorí sa ocitli na ulici s deťmi, a to zhruba v priebehu posledných troch rokov,“ doplnila.
Situácia v dvoch krajoch
Podľa údajov zo sčítania je najviac ľudí bez domova v Banskobystrickom a Košickom kraji. Banskobystrický kraj pre nich prevádzkuje tri útulky. Okrem toho taktiež financuje zariadenia núdzového bývania alebo aj domovy na polceste. Tento rok na prevádzku týchto zariadení kraj poskytol takmer 686-tisíc eur a zazmluvnil 360 miest, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní s rokom 2011, uviedla vedúca oddelenia komunikácie Banskobystrického samosprávneho kraja Lenka Štepáneková.
Košický kraj prevádzkuje dva útulky a taktiež prispieva neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, ktorí prevádzkujú útulky. V súčasnosti ide o sedem poskytovateľov, ktorých celková kapacita je 357 miest. Vlani kraj týmto poskytovateľom na prevádzku prispel celkovo vo výške viac ako 1,1 milióna eur. Tento rok poskytli o 150-tisíc eur viac, povedala hovorkyňa Košického samosprávneho kraja Anna Terezková.
Údaje, ktoré o ľuďoch bez domova zozbieral Štatistický úrad SR v rámci Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2021, ukázali, že ich je 71-tisíc. Išlo o ľudí bez domova, ktorí majú pobyt napríklad na obecnom, mestskom úrade, alebo aj žijúcich v zariadeniach dočasného pobytu s trvalým pobytom v akomkoľvek type domu.
Ďalšie dôležité správy
