Aktualizované 28.4.2011 o 17:48

Zákonník práce pôjde do parlamentu na 99 percent v podobe ako ho schválila tripartita. Krehká rovnováha po dvoch mesiacoch debát, čo v tomto zákone sprísniť alebo naopak zjemniť, bola však mierne narušená. Vláda do novely po lobingu ministra hospodárstva Juraja Miškova (SaS) predsa len doplnila jednu zmenu. Má sa vypustiť doteraz platný paragraf určujúci minimálne mzdové nároky pracovníkov podľa náročnosti práce.

Zamestnávatelia tak nanovo po prvom neúspešnom pokuse na rezortnej úrovni prepašovali do novely sprísnenie dnes platných pravidiel na určovanie minimálnej mzdy v podnikoch, kde nie sú kolektívne zmluvy. ,,Ja sa netajím že som postavila proti tejto zmene. Hlasovanie bolo tesné, návrh ministra Miškova prešiel pomerov hlasov 8:7,“ vysvetlila premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS).

Za návrh siahnuť na doteraz platné pravidlo šiestich rôznych výšok minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti práce hlasovali traja ministra SaS s výnimkou gestora novej podoby zákonníka, ministra práce Jozefa Mihála, traja ministri za stranu Most-Híd a s nimi Ivan Mikloš a Lucia Žitňanská z SDKÚ-DS. Súčasne istou náplasťou na utlmenie tejto zmeny je rozšírenie povinnosti vydebatovať si spomínané mzdové nároky aj na menšie podniky, kde pôsobia zamestnanecké rady.

Minister J. Miškov šiel do vlády s pokusom presadiť až 16 výraznejších sprísnení doterajšieho Zákonníka práce, ktoré navrhujú šéfovia veľkých firiem zastupovaných Republikovou úniou zamestnávateľov. O všetkých sa debatovalo už počas prípravy, no neprešli. ,,Uspel som len s jedným bodom, ale určite sa budeme aj na úrovni parlamentu snažiť vysvetliť prospešnosť ďalších zmien,“ doplnil minister. Zamestnávatelia sa netaja sklamaním, že úpravy v Zákonníku práce (ZP) sú podľa nich len kozmetické a radikálnejšie návrhy, ktoré by podľa nich podporili tvorbu pracovných miest, sa pre protesty odborov nakoniec vylúčili.

Pre eTREND minister J. Miškov potvrdil, že naďalej ide najmä o snahu odstrániť navrhované až 5-mesačné odstupné či výpovednú dobu pre ľudí, ktorých firma prepustí po viac ako 20 odpracovaných rokoch. Súčasne chce naopak vypustiť odborármi presadené sprísnenia pre pravidlá nájomných pracovníkov cez pracovné agentúry.

Gestor zmien J. Mihál pripustil, že zákonník je tak zložitá a citlivá téma, že sa zrejme rôzne pokusy upraviť niektoré „drobnosti“ z vyše 100 bodov zmien budú diať aj na pôde parlamentu. Zásadné body by sa však už podľa neho meniť nemali.

Do parlamentu tak smeruje ZP, ktorý čiastočne mení nastavenie skúšobnej lehoty. Tá by mala zostať na aktuálne trojmesačnej úrovni. Výnimkou však budú iba vedúci pracovníci, ktorí budú môcť dostať až šesťmesačnú lehotu. Novinkou bude aj možnosť predĺžiť skúšobnú lehotu o tri mesiace, a to v kolektívnej zmluve.      

Aktuálne znenie počíta s reťazením pracovných pomerov na čas určitý, a to najviac v priebehu troch rokov trikrát. Zo zákona sa majú odstrániť výnimky, ktoré dovoľovali predĺžiť pomer "donekonečna", a to napríklad v prípade učiteľov či ľudí pracujúcich v opatrovateľskej službe, vede a výskume.

Dlhodobé reťazenie bude však možné pri zastupovaní počas dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej či rodičovskej dovolenke. Aj v prípade, ak zamestnanec odíde do výkonu odborárskej či výkonnej funkcie.

Nové znenie bude mať inštitút konkurenčnej doložky. Firma bude mať tak po novom možnosť podpísať so zamestnancom doložku, na základe ktorej nebude môcť po ukončení pomeru vykonávať totožnú činnosť u iného zamestnávateľa, a to maximálne počas jedného roka. Na tripartite sa dohodlo zníženie pôvodne navrhovaného peňažného vyrovnania pracovníkovi zo 70 na 50 percent platu. 

Po odsúhlasení novely Zákonníka práce v parlamente by mali začať platiť aj nové pravidlá pre dovolenku. Ak zamestnanec dosiahne vek 33 rokov, bude mať automatický nárok na 5-týždňovú dovolenku. Po novom by tiež mohla byť priznaná celoročná dovolenka pre pracovníka, ktorý vo firme neodpracoval celý rok.

Inak bude vyzerať aj výpovedná lehota. Ak zamestnanec odpracoval u jednej firmy najmenej jeden rok, bude mať nárok na jeden mesiac. Ak odpracoval od jedného do piatich rokov, dostane dvojmesačnú, ak od piatich do desiatich, dostane trojmesačnú výpoveď. Na štyri mesiace bude mať zamestnanec nárok pri pracovnom pomere od 10 do 20 rokov. Najvyššia hranica výpovednej lehoty bude päť mesiacov, na tú získa pracovník nárok pri pracovnom pomere nad 20 rokov.

Novinkou je aj započítavanie pracovných pomerov na čas určitý do nároku na výpovednú lehotu. Ak pracovník dostane výpoveď od firmy, bude si môcť tiež vybrať pomer čerpania výpovede a odstupného. Rozhodnutie, akým spôsobom si vyčerpá nárok, bude na zamestnancovi. Ruší sa aj súbeh výpovednej lehoty a odstupného.

Malé zmeny nastali aj pri inštitútoch normovania práce a bezpečnosti pri práci. Normovanie spotreby práce bude aj naďalej možné len po dohode so zástupcami zamestnancov, teda odborovými organizáciami. V prípade, že k dohode nedôjde, rozhodne Inšpektorát práce. Rovnaký postup bude platiť aj pri bezpečnosti pri práci.

Po dohode sociálnych partnerov sa zachováva súčasné znenie definície závislej práce, ktorú chcelo ministerstvo upraviť či vypustiť. Do novely sa zakomponovali aj navrhované zmeny podporujúce rodinu. Ide napríklad o delené pracovné miesto, na jednom mieste môžu tak pracovať viacerí zamestnanci.

Foto na titulke - TASR / Štefan Puškáš